Náprava - Časť deviata

128 23 5
                                    

Chýbalo skutočne málo a zasiahol by ju. Vlastný manžel by jej rozmlátil lebku priamo pred očami svojho syna. Keby sa uhla len o sekundu neskôr, keby..radšej na to nechcela ani pomyslieť. Čo by bolo s Danielom? Preboha, mala s ním utiecť, pokiaľ mala čas. Keď bol Peter triezvy. To by tak nevyvádzal. Toľkokrát mohli od neho odísť, lenže ona nie, ona musela byť tak naivná a veriť, že sa dá opäť do poriadku. Aj keď Petra nenávidela do morku kostí a pokaždé, keď ho znovu uvidela sa jej zdvíhal žalúdok, nedokázala to, nemohla Daniela len tak pripraviť o otca, to by jej nikdy neodpustil. Rozhodla sa. A teraz si za svoje rozhodnutie musí niesť následky.

,,Mamička, mamička!" prehovoril k nej detský hlások a pocítila ako ju niekto chytá za ruku.

Chudák malý. Na toto nikdy nezabudne. Bude ho to prenasledovať až do smrti.

Zem na ktorej ležala, bola chladná a na niekoľkých miestach pokrytá bielou omietkou steny.

Daniel kľačal na kolenách pri nej a plakal. Peter tam bol tiež. Cítila jeho ťažké dýchanie z ktorého na vzduch prenikal silný alkoholový zápach. Musel toho vypiť veľa. Nedokázala však odhadnúť koľko. Po podlahe vedľa nej sa plazil tieň. Tieň manžela, ktorý sa chystal potrestať svoju ženu. A možno aj svojho syna.

Mysli Anna, mysli! Musíš odtiaľto dostať Daniela! Musíš odtiaľto dostať vás oboch!

Inak to urobí! Zabije vás!

,,Peter, prosím, dá sa to vyriešiť aj inak. Určite existuje veľa iných riešení, ako.."

,,Inak? Inak?!" ozvalo sa ďalšie buchnutie.

Tentoraz koniec pálky zasiahol podlahu. Na mieste pri Anninej pravej ruke.

,,Neexistuje žiadne iné riešenie! Toľkokrát som ťa upozorňoval, prosil ťa. Dával ti šance, aby si sa zmenila. A ty sa mi takto odvďačíš? Čo?!" pokúsila sa plaziť, no chytil ju za nohy a potiahol späť k sebe.

,,Ty mi chceš utiecť?! To sa ti ale nepodarí, láska moja. Už nikdy. Nikdy!"

A teraz to príde, uvedomila si v duchu, keď si na podlahe pod sebou všimla podlhovastý tieň bejzbalovej palice, hrozivo narastajúci do obrovských rozmerov.

,,Oci, nie!!!" v momente strhla pohľadom za seba.

Daniel sa ju pokúsil zachrániť. Vybehol na otca a pokúsil sa ho sotiť ku stene. Bol však príliš slabý.

,,Ty malý pankhart! Pusti ma?" kričal na neho temným, takmer neľudským prízvukom a pokúšal sa ho zo seba strhnúť.

,,Nedovolím ti, aby si ubližoval mamičke," zakričal a podľa toho, čo následovalo, zrejme mu zakusol do ramena.

Peter zakričal bolesťou. Na chvíľu mala pocit, že je koniec. Lenže nebol.

,,Tak ty takto?! Radšej si budeš zastávať matku kurvu ako otca, ktorý pre vás chcel vždy len to najlepšie?! Čo? Ty malý hajzel!" obrovskou silou, ktorú mal ešte stále v rukách odhodil Daniela smerom ku stene. Tá po náraze zapraskala a Daniel spadol na zem. Nehýbal sa.

,,Niééé!" zakričala Anna a zrazu jej bolo všetko jedno. Kdesi vo vnútri nej narástol hnev, ktorý sa nedal ignorovať. Bol silnejší než strach.

,,Môjho syna sa nedotýkaj ty sviniar!" zvrieskla na neho a v okamihu, keď sa Peter otáčal od Daniela k nej, ho chytila za spodok pravej nohy a potiahla k sebe.

Peter bol príliš opitý a až neskoro si uvedomil, že stráca rovnováhu. Od zeme sa ozvalo akési mechanické ťuknutie. To hlava, narazila o tvrdú zem a on stratil vedomie.

Si na radeWhere stories live. Discover now