Chudera. Špina. Absolútny odpad. Tieto slová a mnohé ďalšie zvonili v Anninej hlave ako zosilňujúca siréna vo chvíli, keď sa do nej konečne urobil. Vedela, že to príde. Čo sa týkalo sexu a chlapov, jej nebolo vôbec neznáme. S predvídaním približujúceho sa mužského orgazmu teda už nejaké tie skúsenosti mala. Tentoraz jej to však nebolo k ničomu. Na svoj vek bol ten skurvysyn bol až príliš silný. Nedokázala sa pod ním ani len pohnúť, nie to ešte zo seba dostať ten odporný, (naozaj si v duchu povedala odporný?) tvrdý penis. Vo chvíli, keď ju zvnútra začalo zaplavovať jeho teplé semeno a obmývať všetky steny vagíny, do ktorej aj teraz narážal, čím sa ejakulácia pozdržala na dlhšie, ako si kedy u hocakého muža vôbec priala, sa jej telo niekoľkokrát zatriaslo v trhaných, nekoordinovaných sťahoch. Najskôr si pomyslela, že sa urobila. V skutočnosti to však bolo zdesením a neutíchajúcou nenávisťou, ktorú do nej striekal počas najdlhších dvoch, možno aj viacerých, a najnechutnejších minút, aké kedy zažila.
Ak sa niekedy mali vyplniť Petrove slová, o tom, že je nikto, tak to bolo práve teraz. Presne tak sa totiž cítila. Žena bez duše. Zlomená a špinavá. Ale presne taká si, čo si to navrávaš, Anna? Vždy si takou bola. Len mi teraz netvrď, že si to nikdy takto nemala rada. Samozrejme, že mala. Milovala, keď si ju niekto bral nasilu. Keď si ju Vlado bral na silu (Peter to nedokázal, viac menej bol u neho úspech už len to, že sa mu postavil) a poriadne tvrdo. Lenže toto nebol Vlado. Ale no, hádam sa nebudeš ľutovať. Okrem toho, páčilo sa ti to. Takmer si sa urobila. Pri pomyslení, že je to tak trochu pravda, sa jej prevracal žalúdok naruby.
,,Predsa som ti hovoril, aby si ho držal! Nepočul si ma, alebo čo? Pozri sa, čo si spôsobil, no tak, len sa pozri!" kričal na Ota, ktorý stál len kúsok od nich a s pohľadom, výnimočne neskloneným k zemi, si ho s vystrašeným výrazom na tvári, potichu premeriaval.
Až teraz, keď ho z nej konečne vytiahol, Anna pochopila, čo sa vlastne stalo.
Daniel, jej malý Daniel sedel na zemi. Hlava opretá o spodný rám okna. Telo prehnuté v páse a nohy pokrčené do strán a položené na zemi. Oči z polovice roztvorené a ústa snažiace sa niečo povedať.
,,Čo si mu urobil, ty hajzel?!" vykríkla na monštrum a rýchlym pohybom vyskočila na trasúce sa nohy. Cítila, ako jej po stehnách steká stále teplé semeno. Snažila sa tú myšlienku potlačiť.
,,Daniel! Preboha, Daniel. Čo ti urobil?!" rozbehla sa k synovi. Tentoraz ju nikto nezastavil.
,,Nič, mami, len ma trochu udrel."
Nevidela to. V tej chvíli to síce počula, no bola tak veľmi sústredená na to, čo sa deje v nej, že nedokázala myslieť na nič iné.
,,Zlatko, poď sem," objala Daniela.
Až teraz si uvedomila, že je stále nahá. Okamžite sa zahanbila. Z pošvy jej vytiekli posledné zvyšky ejakulátu.
,,Váš chlapec je zviera!" zakričalo monštrum a otočilo sa. Na chrbáte mal odtlačky po úderoch detských pästí a zopár škrabancov. ,,Asi by sme ho mali naučiť slušnému správaniu, nemám pravdu, Oto?"
Polo-omráčený Oto sa nezmohol na slovo. Chvíľami Anne pripadal zlomenejší ako ona sama.
Monštrum podišlo k nim a kľaklo si na zem vedľa Daniela. Dlaňou ľavej ruky, špinavej nie len od zaschnutej krvy, ale tiež od Anniných vlhkých stien, ho pohladil po tvári. A opäť sa usmial.
,,Prepáč, Daniel. Tak som to nemyslel. Nie si zviera. Vlastne si celkom milý chlapček." Zakrvavenými prstami mu párkrát prehrabal stredne dlhé blond vlasy, stále viac padajúce na čelo.
,,Nechajte nás na pokoji! Dajte nám už konečne pokoj! Ja sa vás nebojím! Nebojím sa vás!" kričal úbohý Daniel roztraseným, neistým hlasom, ktorý len dokazoval, že opak je pravdou.
,,Tak v tom prípade si nielen milý ale aj statočný chlapček. Tvrdíš, že sa nebojíš, hmm? Zaujímavé. Čím to asi bude? Povedz mi. Čo sa stalo, že sa ma zrazu nebojíš, tak povieš mi to už? Alebo ti to poviem ja sám. Páčilo sa ti to. Že áno? Páčilo sa ti, ako som to robil tvojej mamičke, priamo pred tvojimi očami."
Daniel mlčal. Očami namierenými k zemi teraz pôsobil stiesnenejším dojmom ako Oto, ktorý práve v tichosti kontroloval, či Peter vôbec žije. Žil, aj keď to tak na prvý pohľad vôbec nevyzeralo.
,,Chcel by si, aby som jej to urobil tvrdšie, však? No tak Daniel. Priznaj sa, že sa ti páči, keď tvoja mamička hlasito vzdychá alebo dokonca kričí, či plače. Mne to môžeš povedať. Ver mi. V tomto sme si za jedno.."
,,Tak už drž hubu! Sklapni konečne!" pokúsila sa ho Anna udrieť na zátylku, no on inštinktívne zareagoval a udrel ju do brucha, kvôli čomu chrbátom narazila do steny a spadla na zem, vedľa Daniela.
,,Alebo budem musieť priučiť slušnému správaniu vás? Vari neviete, že sa nepatrí skákať do rozhovoru? Taká úbohá neslušnosť!"
,,Nechajte môjho syna na pokoji! Sľúbili ste to. Hovorili ste, že keď vám dám, čo chcete, necháte ho tak. Sľúbili ste to!"
,,Sľúbili ste to, sľúbili ste to," prehodil zvláštnym, takmer až posmešným tónom a opäť pohladil Daniela, i keď tentoraz na ramene.
Ten sa mu pokúsil uhnúť, no monštrum mu druhou rukou silno zatlačil na hruď, a celého ho pritlačil ku stene.
,,Máte pravdu. Sľúbil. Lenže, viete, tá dnešná doba," prehodil vo vzduchu rukami ako novinár pri dôležitej reportáži, ,,ľudia toho nasľubujú...a len niečo z toho potom naozaj splnia. Povedal som, že ho nechám žiť," povedal uznanlivo pokojným hlasom.
Anna si vydýchla. Na pár sekúnd z nej začala opadávať akási neviditeľná a napriek tomu neprehliadnuteľná ťarcha za svojho vlastného syna.
,,Ale nepovedal som, ako dlho ho nechám žiť," dohovoril víťazoslávnym tónom a gestom ruky naznačil Otovi, aby podišiel bližšie.
Opäť raz sa sklonil k Danielovi. ,,Povedz mi Danielito, s čím si sa ako malý chcel hrať viac? S bejzbalkou alebo s mačetou?"
V tej chvíli sa opadávajúca hrôza akoby na chvíľu zastavila, len aby sa potom mohla vracať v oveľa hrôzostrašnejšom tempe.
,,No tak, Danielito. Hovor. Bejzbalka alebo mačeta?"
,,Prestaňte!! Sľúbili ste! Sľúbili!" plačúca a na pokraji síl sa znovu pokúsila napadnúť toho príšerného človeka, človeka, ktorý si nezaslúži nič iné než peklo, to najhorúcejšie, aké kedy existovalo, a aj tentoraz zlyhala a skončila na zemi.
Zabijú ho pred tvojimi očami! Tvojho syna! Tvojho Daniela! Nie to neurobia! Veď je to len chlapec. Obyčajný chlapec. Ale áno, oni to urobia. Zasa si nahováraš niečo, čo nie je pravda. Ako to, že nie si štetka.
,,Bejzbalku," prehovoril Daniel a monštrum sa obzrelo po Otovi. Ten v tej chvíli už v držal v rukách drevenú pálku. A mieril s ňou priamo k nim.
,,Postav sa. Pri tomto musíš stáť rovno. A nehýbať sa. Ako pri bejzbale. Také sú skrátka pravidlá, chlapče" prikázal Danielovi a ten poslúchol.
,,Naozaj ma to veľmi mrzí," povedal pokojne a nevinným pohľadom zamieril k nej.
,,Ale je čas," dostal zo seba, prevzal od Ota bejzbalku a pomalým pohybom ju začal zdvíhať k Danielovej hlave. Nežne ňou pohladil jej vŕšok a vzduchom odklonil doprava. Vyzeral ako hráč bejzbalu, ktorý sa chystá odpáliť prichádzajúcu loptičku.
A Daniel ako chlapec. Ako ten najbezbrannejší chlapec, akému kedy pozrela do očí.
Anna sa k nim okamžite rozbehla. Takmer už bola pri ňom a mohla ho udrieť zo zadu do hlavy. V tom ju však zachytili Otove ruky a pritiahli k sebe. Bola príliš slabá, aby sa mu dokázala vytrhnúť. Si slabá a tak veľmi úbohá. Si dokonca ešte viac úbohá ako špina. Presne to si.
Monštrum pozrelo na ňu, nevinne sa usmialo a drevenou pálkou zahnalo po Danielovi. Anna vykríkla ako nikdy predtým. A ako nikdy potom.
