V tej chvíli Vlado sedel vo svojom čiernom BMW-čku, odstavenom na parkovisku malej benzínovej pumpy a po niekoľký raz čítal správu od Anny. Text poznal naspamäť a napriek tomu ho čítal ďalej. Niečo tu nebolo v poriadku, tým si bol istý. Len nevedel čo. Predsa by z minúty na minútu nezmenila názor. Táká Anna nebola. Na to ju poznal až príliš dobre.
Keď mu tá správa prišla, bol práve vo vnútri a platil za benzín. Po prečítaní jej obsahu však akoby zabudol na celý svet. S vytreštenými očami hľadel do podsvieteného displeja iPhonu, ústa otvorené dokorán, nos takmer zabúdajúc dýchať.
Dokonca aj ten fúzatý predavač si musel všimnúť, že niečo nie je v poriadku.
A tak teraz, približne hodinu od okamihu, čo mu mobil zapípal, sa ešte stále nachádzal pri benzínovej pumpe a pokladal si tie isté otázky.
Prečo? Prečo zrazu nechce odísť? Prečo to chce nechať tak a riskovať, že Petra znovu zachvátia jeho démoni a riskovať tým zbytočné nebezpečenstvo.
Nedávalo to žiadnu logiku. Akoby ten text ani nepísala Anna, ale niekto iný. Znovu mu napadlo to isté, čo pred hodinou, keď to dočítal. Lenže to by bolo až príliš šialené. A okrem toho by to znamenalo, že Peter sa zmocnil jej mobilu. Čo si nikdy predtým nedovolil.
Vlado, zmietaný vlastnými démonmi si nemohol ani len pripustiť, že by Anna a Daniel boli v smrteľnom nebezpečenstve. Aj keď po toľkých rokoch, čo Petra poznal a vedel, že by toho bol v krajnom prípade skutočne schopný, bol na pochybách.
Kdesi v diaľke sa zablýskalo. Noc ožila striebornou farbou a potom znovu odplávala do temnoty. Cez pootvorené okno začul hlasy. Pozrel do predného zrkadla, z ktorého visel hompáľajúci sa zlatý kríž. Chlapec a dievča, ktorých v ňom uvidel, mohli mať okolo dvadsať rokov, možno o niečo viac. Ten chalan bol starší, to bolo jasné.
Stáli povedľa malého, strieborného auta a bozkávali sa. Teda skôr vykusovali, ak by mal byť presnejší. A robili to s vážne veľkou chuťou.
Ďalší chalan, čo si chce vrznúť, pomyslel si Vlado a mierne sa pousmial. Ten mladík vonku mu trochu pripomínal seba samého pár rokov dozadu. Sám býval takýto, možno aj horší, pomyslel si a znovu sa usmial pri spomienke na svoje prvé dievča.
To už frajer vonku opieral dievča chrbtom o dvere šoféra, rukou sa jej prehrabával vo vlasoch a ústami, dotýkajúcimi sa tých jej, ju bozkával tak intenzívne, ako keby mala byť poslednou ženou na zemi. A potom, keď svoju ruku spustil z vlasov k jej stehnám, po ktorých ju začal divoko hladiť, Vladovi došlo, že s tým chalanom mal skutočne pravdu – naozaj si chce šmyknúť. Niet nad ozajstného romantika.
Žartoval. On nikdy nebol romantikom. Bol pravým opakom romantika. A napriek tomu sa do neho Anna zaľúbila. A on do nej. Po dlhom čase niekoho skutočne ľúbil. Možno aj miloval, no vždy radšej lietal nízko pri zemi. Vedel, že pokiaľ by sa odtrhol príliš, nikdy by nenašiel cestu späť a kto vie, kde by skončil. Takto to skrátka chcel. Vyhovovalo mu to. A to aj napriek tomu, že to začalo ako to začalo.
Keď tak nad tým teraz premýšľal, bola to všetko Petrova vina. Len jeho. To on ich dal viac menej dokopy. On Vlada zoznámil s Annou a čiastočne prispel k tomu, že sa do neho zaľúbila. No áno, spočiatku to malo byť všetko inak. Vlado, Petrov vtedajší kolega, dostal ponuku, ktorá sa skrátka neodmieta. Nie v jeho svete – v tom zvrátenom, erotickom svete preplnenom vášnivým sexom a ešte pálivejšími slečnami.
No áno, bola to práca. Práca ako každá iná. Tak to vnímal. A tak to aj bral. Lenže potom, jedného dňa, za ním v práci prišiel Peter s ponukou, či by sa k nim Vlado nepridal do trojky. Vraj bude mať Anna výročné narodeniny, a chcel by jej dať špeciálny darček. Samozrejme, bol to jej nápad. Peter však súhlasil. Sám bol dosť čudák, aj keď to nikdy v práci nedával najavo. Ktovie, čo sa mu preháňalo hlavou. Vlado tú ponuku nakoniec prijal. A nebolo to pre tie peniaze, ktoré mu sľúbil Peter, to nie, skôr pre to, že sa mu Anna od prvej chvíle ako ju uvidel na fotke páčila. Niečo na nej ho privádzalo do šialenstva aj keď trvalo dlho, než zistil, že to bola ona celá. Túžil po nej. Túžil po nej odo dňa, kedy sa s ňou pred Petrovými očami vyspal. A istým spôsobom ona túžila po ňom. Inak by mu predsa nezačala potajomky písať. Priateľstvo dokáže byť rovnako užitočné ako nebezpečné, obzvlášť, keď máte nádhernú ženu akou Anna rozhodne je. Páni, aj teraz, po tak dlhej dobe, mu spomienka na ich prvé milovanie rozpaľovalo telo. A ten jej prenikavý pohľad, keď do nej vnikal. Nikdy sa neuspokojila s málom, stále chcela viac. A nemusela prosiť, aby jej to dal. Išlo to tak nejak samo. Ako keby boli takmer rovnakí. S rovnako obrovskými vnútornými potrebami.
Keby tak Peter toho dňa vedel, aký darček nájde Anna vo vnútri krabice, ktovie, či by bol z toho nápadu taký nadšený. Pravdepodobne by k tomu nakoniec nikdy neprišlo. Lenže prišlo. Stalo sa to. A spustil sa reťazec udalostí.
V dobe, kedy si začal Peter spájať súvislosti a kedy sa Anna a Vlado po nociach potajomky stretávali na rôznych miestach a robili spolu rôzne veci, bola Anna rozhodnutá rozviesť sa. Peter začínal znovu piť a ona nechcela riskovať, že sa Daniel stane ďalším boxovacím mechom otcovej nenávisti. Na to, aby bola schopná odísť, však nemala žiadne financie. A Vlado, ako obyčajný zamestnanec v automobilovom závode, na tom tiež nebol až tak dobre. Napokon sa teda rozhodli počkať. Petrov stav sa časom zlepšil. Anna si vydýchla, hoci obaja dobre vedeli, že je to len dočasu. Po tom škandále na firemnom večierku však Petra a toho jeho večne ožratého kolegu vyhodili a Anne došlo, že nastal správny čas. Uvedomovala si totiž, že Peter stratou zamestnania opäť prepadne alkoholu, a tak to aj bolo. A v tom, úplne z ničoho nič prišiel Peter s nápadom, že sa presťahujú. Orava. Mal to byť ich nový začiatok, tak to Peter plánoval. Anne sa ten nápad ale nepáčil. Napriek tomu Petrovi sľúbila, že to spolu ešte skúsia a vydajú sa na Oravu. Aspoň na jeden víkend. Tento víkend.
Včera doobeda mu prišla správa. Bola zúfalá. Potrebovala čo najrýchlejšie od Petra odísť. Ona, Daniel a samozrejme Vlado, jeho nový otec, hoci o tom ten malý chlapec ešte nemohol vedieť. Absolútne nič netušil. No a večer mu prišla ďalšia správa. Rozmyslela si to. Len tak. Vraj bude lepšie, keď to ešte na chvíľu odložia. Lenže tejto verzii. Tú správu by nikdy nenapísala. Ona nie.
Niekto hlasito zaklopal na okienko. Peter sa mykol a vypadol zo spomienok späť do súčasnosti.
Bol to ten starý fúzatý predavač z benzínky. Dlhé čierne vlasy sa mu hojdali zo strany na stranu. Pírsing v obočí a kožená čierna bunda s obrázkom, ktorý pripomínal logo nejakého motorkárskeho gangu, dávali tušiť, že tomu starému rokerovi práve skončila služba.
,,Prepáčte, ale tu nemôžete stáť."
Vlado spustil okenné sklo nižšie. ,,Prosím?!"
,,Hovoril som, že tu nemôžete stáť. Toto parkovisko je vyhradené pre zamestnancov benzínovej pumpy," povedal takmer dôležitým – skôr policajným než rokerským – hlasom a ukázal na modrú tabuľku pred autom, ktorá mu dala za pravdu.
,,Ospravedlňujem sa. Aj tak už som na odchode," pozrel do zrkadla.
Chalan a dievča tam boli stále. A venovali sa jeden druhému. Aj keď tentoraz to bolo oveľa intenzívnejšie ako predtým.
,,Chodia tu každý večer," prehodil zamestnanec s neidentifikovateľným hudobným vkusom. ,,Neviem, čo to majú za záľubu. Dnes sú tí mladí neskutočne zvláštni. Akoby ich vzrušovali samé nezvyčajné miesta. Ak mi rozumiete.."
,,Boli sme snáď my iní?" spýtal sa ho Vlado.
Fuzáč sa chrapľavo zasmial.
,,Máte pravdu. Možno sme boli ešte horší."
,,Skôr určite než možno," teraz sa zasmial Vlado.
,,Vypadáte dosť nesvoj. Ťažký deň?"
,,Ako sa to vezme. Čaká ma dlhá cesta."
,,Hneď mi bolo podozrivé, čo tu môže robiť o takomto čase niekto ako vy, v takom fáre a s bratislavskou značkou. Tak teda ako to je? Máte to namierené k moru?"
Ten chlap prišiel Vladovi príliš zvedavý. Prečo sa vôbec stará?! K čomu mu to bude?!
,,Skôr na Oravu."
,,Tak Orava. No, byť vami by som s tou cestou chvíľu počkal. Blíži sa poriadna búrka. A poviem vám, nie je nič horšie, ako ísť na Oravu, keď sa vonku všetci čerti ženia."
,,Bohužiaľ, nemám na výber," povedal a niečo chcel dodať, nakoniec si to však rozmyslel.
,,Tak to by ste teda mali vyraziť."
V tej chvíli už bol pevne rozhodnutý. Pôjde na Oravu a zistí, čo sa stalo. A potom si odvezie Annu aj s Danielom, čo najďalej od Petra.
Keď opúšťal parkovisko, boli už tí dvaja vo vnútri auta. Skrytí za zarosenými sklami okien a oddávajúci sa svojim túžbam. To auto má zrejme oveľa silnejší motor, než na prvý pohľad vyzerá, pomyslel si Vlado a vyšiel na cestu. Z čierneho, hromami a bleskami pokrytého neba sa strhla ďalšia búrka.
