,,Teda, pane, vy ste jej dali zabrať. S takou dierou už neurobíte vôbec nič. Tú pneumatiku môžete rovno zaniesť na smetisko," povedal ten dospelý pán v v modrom tričku a tromi prstami ľavej ruky prešiel po potrhanom povrchu pravej zadnej pneumatiky.
Ocko stál priamo nad ním. Podľa výrazu, ktorý mal na tvári odkedy auto začalo spomaľovať, bol dosť nahnevaný.
,,Dvanásť rokov bez jediného defektu. A potom toto," zovrel mocnú tučnú päsť a s celou silou ňou udrel do strechy auta.
Daniel až tak poskočil. S mužom kľačiacim vedľa kolesa to ani nepohlo.
,,Len pokoj, pane, vzadu za domom, na dvore mám auto s rezervou. Podľa veľkosti vášho kolesa to vyzerá, že by mohla sadnúť. Všetko bude fajn."
Ocko na neho vytreštil oči. Dlaň zovretú v päsť zodvihol do vzduchu a Daniel si na malý moment pomyslel, že sa ho chystá udrieť. Napokon však päsť spustil dole a na tvári sa mu objavil úsmev.
Ukázalo sa, že ten muž sa v autách vyzná. Možno ešte viac ako ocko, ale to si musel Daniel nechať pre seba.
Zatiaľ čo obaja vymieňali rezervu sa rozhodol, že sa s Harrym -áno, tak ho bude volať, Harry, podľa Harryho Pottera- trošku poobzerá po okolí.
Ocko mu povedal, aby nešli ďaleko. Ale to ani nemal v pláne. Z lesa mal rešpekt a pri predstave, že by sa v ňom stratil mu celé telo stuhlo.
Spolu s Harrym zišli z cesty do lesa, kde sa zhodou okolností nachádzal aj dom toho pána. Bol veľký. A podľa toho, v sa nachádzal stave aj dosť starý.
Ten pán povedal, že v ňom žije jeho teta, no teraz, keď Daniel pred ním stál, pripadal mu až priveľmi prázdny. Nepočul žiadne hlasy. Akoby v ňom ani nikto nebýval.
,,Harry, k nohe," zakričal na malého, zlatého psíka. Ten však nereagoval. Chvíľu potrvá než si zvykne na meno.
,,Vieš aportovať? zodvihol zo zeme šišku. Harry si ho z troch metrov nechápavo premeriaval.
,,Prines!" zakričal a odhodil šišku do diaľky. Pes sa ani nepohol. Len ho sledoval tými jeho nevinnými očičkami, vyvaľujúc sa pri tom na listami prikrytej hline.
A tak to s ním skúšal znovu a znovu. Na siedmykrát sa Harry predsa len postavil na nohy a rozbehol za šiškou. Stratil sa v diaľke spolu s ňou.
,,Harry? Harry, prines!" kričal na psa, no ten neprichádzal. Dokonca ho už ani nepočul. Na chvíľu. Potom ticho prebil jeho štekot.
,,Harry? Čo tam máš?" rozbehol sa dopredu, smerom, ktorým sa pred chvíľu vydal aj pes.
Štekot bol stále hlasitejší. Nemohol byť ďaleko.
A potom ho uvidel. Bol len kúsok od neho a na čosi štekal. Vyzeralo to ako...v tom sa potkol o širokú halúzku a spadol na tvrdú zem.
S hrôzou si uvedomil, že dopadol len kúsok od toho. Toho, toho...
Vlka! Áno, bol to vlk. Mŕtvy vlk. Ležal nehybne na zemi so zadnou nohou uväznenou v akejsi železnej pasci.
To však nebolo to najdesivejšie, čo si na ňom Daniel všimol.
Tomu úbohému zvieraťu chýbala hlava. Niekto mu ju musel odstrániť. A všade naokolo bola uschnutá krv.
Harry neprestával štekať a to ho vystrašilo ešte viac. Zviera bolo mŕtve a pomaly hnilo, no nemohlo tu byť príliš dlho. Ten, kto to urobil, tu možno ešte stále niekde je. Čo keď ho práve teraz pozoruje?
Inštinktívne sa poobzeral dookola, či sú s Harrym sami. Na moment ho zachvátil pocit, že ich z lesa niekto pozoruje.
V kríkoch pred nimi čosi zašuchotalo. Harry si to všimol tiež a okamžite sa k nim rozbehol.
,,Harry, poď sem. Okamžite sa vráť!" lenže pes neposlúchal. Namiesto toho stál pred šuchotajúcimi kríkmi a štekal na ne ako keby v nich niečo videl. Niečo zlé.
Musia sa vrátiť k ockovi. A to okamžite.
Zrazu sa rozbehol. Utekal najrýchlejšie ako vedel. Neobzerajúc sa dozadu. Potom zastal. Potreboval sa vydýchať.
Obzrel sa za seba. Po Harrym ani stopy. Kde je?
Uvažoval, či sa nevráti naspäť a nezistí, čo sa to tam vlastne deje. Potom tú myšlienku zavrhol. Strach, ktorý ním prechádzal bol oveľa mocnejší.
Nakoniec sa Harry objavil. Od radosti, že sa mu nič nestalo sa zohol a poškrabkal ho po hlave. Psík párkrát zatriasol chvostíkom a ľahol si na chrbát, čím naznačil, aby ho poškrabkal aj na bruchu.
Boli na ceste späť k autu, keď sa Harry opäť rozbehol. Tentoraz však nie do lesa, ale k tomu starému domu. Niečím ho upútal. Alebo že by si niečo všimol, čo predtým nie?
Nasledoval ho až na na terasu ku vchodovým dverám. Boli zatvorené. Spoza nich nebolo nič počuť. Len ticho. A on napriek tomu sedel pred nimi a packou sa ich snažil potlačiť.
Daniel podišiel bližšie a nazrel cez malé okienko v nich dovnútra. Nič tam však nevidel.
,,Čo tam je? Hmm?" pozrel dolu na Harryho a na jeho malú packu, ktorou škriabal do dverí. Potom zodvihol pohľad na okienko. Tentoraz v ňom však zazrel dospelého muža. Alebo skôr jeho odraz.
Otočil sa. Skutočne tam bol. Stál len kúsok od nich a mlčal.
Vyzeral takmer na vlas rovnako ako ten druhý muž, až na to, že tento bol o niečo chudší a mal červené tričko a modré kraťasy. A v ruke držal mlieko.
,,Stratil si sa, chlapče?" spýtal sa ho a urobil krok bližšie.
Daniel cúvol. Pocítil na chrbáte tvrdé dvere. Harry sa rozštekal.
,,Prišiel som s ockom," odpovedal mu a obzrel sa smerom k autu a ockovi. Lenže odtiaľto na nich nebolo vôbec vidieť.
,,Naozaj?" usmial sa na neho.
Vôbec sa mu nepáčil. Pôsobil zlovestne.
,,A kde máš ocka teraz?" ďalší krok, už stál priamo pred ním. A neprestával sa usmievať.
