Až keď boli späť na ceste si Peter uvedomil, že s Danielom niečo nie je v poriadku. Ako ho tak chvíľami pozoroval, hlava zvesená, pohľad upretý k zemi, došlo mu, že s ním niečo nie je v poriadku. Odkedy ho našiel v spoločnosti toho druhého chlapca, ktorý sa usmieval ako keby vyšiel z reklamy na zubnú pastu, neprehovoril. Čo sa to s ním deje? Veď mu nič neurobil. Ani sa ho nedotkol. Ale čo, to bude len nejaký výkyv nálady nič viac, zabubnoval prstami po volante a agresívnejšie zostúpil na plynový pedál. Auto sa rútilo lesom šesťdesiatkou.
Mal dobrú náladu, aby aj nie keď sa ukázalo, že tí chalani sú úplní dementi. Prísť takto k novej rezerve a ešte k tomu úplne zadarmo. Vlastne zadarmo nie, pre dobrý pocit, povedal ten chlapec. Pche! Kto by už v dnešnom svete niečo robil pre dobrý pocit.
Doma na ich už čakala Anna. Ihneď potom ako auto zastalo otvoril dvere a vybehol za ňou. Také rodinné privítanie Peter dávno nevidel. Páni, to vám teda bol cirkus. Ako jej skončil v náručí a obaja sa pri tom usmievali. Bola to scénka ako vystrihnutá z nejakého romantického filmu nemeckej produkcie na ktorý pozerajú ženy po štyridsiatke, s tromi deťmi na krku, alebo tie, ktoré boli tak škaredé, že si nenašli muža.
,,Mami, chcem ti niekoho predstaviť," povedal nadšene Daniel, vytrhol sa jej z náručia a a rozbehol k zadným dverám auta.
Otvoril ich a z nich vyskočil úbohý orech, ktorého by on najradšej ovalil lopatou.
,,Páni, my máme psa?" nemohla to rozdýchať Anna. Tvárila sa naozaj nadšene.
,,Našli sme ho na ceste. A ocko povedal, že si ho môžeme nechať."
Presne tak, ocko. Ocko zachránil situáciu. Ocko je najlepší. Naserte ocka a ocko vám doláme kosti.
,,Zlato, to som naozaj nečakala," bola pri ňom, cítil na hrudi dôležitosť jej prírodných veľkých pŕs. ,
,,Priznám sa, že ja spočiatku tiež nie. Ten pes sa túlal. Nemal kam ísť. Bol úplne bez domova. A poznáš nášho Daniela... Okamžite ako ho uvidel sa rozhodol, že musí ostať s nami. A v tom som mu predsa nemohol zabrániť."
,,Je krásny," pozorovala ako sa s Danielom naháňajú po záhrade.
,,To bolo od teba naozaj milé," pobozkala ho.
Niečo bolo inak. Zle? Dobre? To nevedel. Ale cítil to. Akoby jej mozog zrazu plával na vlnách eufórie.
,,Budeme ho musieť vykúpať, bubo."
To je nápad, pomyslel si. Aspoň si na chvíľu od nich odpočinie. Ale najskôr musí povykladať nákup.
O niečo neskôr, bolo už napoludnie a slnko svietilo len na zadnú stranu domu a záhradku s bazénom a hojdačkou, sa konečne vybrali umyť toho psa. Nečakal ani minútu. Vrátil sa ku kufru auta a otvoril ho. Skĺzol pohľadom na malú oranžovú auto-lekárničku. No konečne, povedal potichu hoci mohol aj hlasnejšie. Cez ten silný zvuk prúdiacej vody, by to Anna určite nepočula. Sklonil sa k nej a s úsmevom na tvári otvoril. Bola tam, na mieste kde ju predtým zanechal. Jeho jediná a skutočná láska. Tá najvernejšia zo všetkých. Táto ho nikdy nesklame. Vždy mu dá, po čom túži. A dá mu to už čoskoro. Hladil ju ako tvár syna krátko po narodení. Ona však neplakala. Len sa túžila vyliať. Áno, vyliať do jeho hrdla, nič viac. Predsa ju nesklame. To by si nedovolil. Na to mal na ňu až príliš veľkú chuť. Nedokázal jej odolať. A už viac jej ani nechcel odolávať. Príliš dlhú dobu mu ju odopierali, no to sa dnes skončí. Ešte chvíľu ju držal v dlani a nežne hladil po tele. Potom ju vrátil na miesto - naspäť do umelej krabičky a nechal odpočívať. Ťažko sa mu od nej odchádzalo, no musel vydržať. Vedel, že keby si z nej upil čo i len jeden glg, Anna by to spoznala. Tá sviňa na to mala patent.
Deň bol horúci a ovzdušie dusné. Niekedy krátko po obede Daniel presvedčil Annu, aby mu dovolila okúpať sa v bazéne. Chvíľu protestovala, ale potom povolila.
A tak zatiaľ čo sa Daniel máčal v bazéne a Anna celá šťastná z toho, že je šťastný on, sedela pri ňom a máčala si nohy, Peter sa vybral do lesa po nejaké drevo.
Bol to jeho nápad, že si večer niečo opečú. A to ešte netušil, ako mu príde vhod vybrať sa sám do lesa. Aj keď, nebol tak úplne sám. Mal ju.
Pozrel smerom k domu, nič však nevidel. Len kríky spoza ktorých vychádzali ich hlasy.
Ideálne miesto. Siahol za kraťasy, pod tričko, kam si ju pred pár minútami ukryl a v sekunde vytiahol.
O malú chvíľu už cítil ako sa mu rozlieva v ústach, ako mu steká do hrdla a potom stále nižšie a nižšie. Rozpaľovala ho. Po tak dlhej dobe sa triasol radosťou. Bola jeho šťastím. Jeho skutočným šťastím, lenže to tá krava Anna nevidela. Tvrdila, že mu chce pomôcť a v skutočnosti ho mučila. Ale s tým je teraz koniec! Zaradoval sa a telo mu opäť poskočilo v nespútanej eufórií. Pripadal si ako malý chlapec na Vianoce, keď otvorí darček a v ňom nájde hračku po ktorej niekoľko rokov túžil.
Konečne nemusel rukami pretierať suché pery. Mal ich už dostatočne vlhké.
Fľašku nechal v lese, nechcel riskovať, že by mu ju Anna našla. Alebo skôr to, čo by nasledovalo potom. Vrátil sa s pár vetvami, na založenie ohňa by to malo stačiť. Potom zbehne do lesa pre ďalšie.
Chvíľu predstieral, že ho zaujíma, ako sa tým dvom vedie, no potom to vzdal a odišiel radšej dovnútra.
Práve si nalieval do pohára vodu a sledoval ich cez okno, keď kúsok od neho zavibroval mobil. Annin mobil. Bol položený na stole za ním. Musela naň zabudnúť.
S pohárom v ruke podišiel ku stolu a zodvihol ho. Z rozsvieteného displeja na neho pozerala prijatá správa.
Vo chvíli, keď dočítal jej obsah hodil pohár o zem a ten sa rozbil. Triasol sa, ale tentoraz to nebolo kvôli alkoholu. Tá suka, pomyslel si. Chce ho opustiť s tým jej nabíjačom. Chcú odísť aj s Danielom. Jeho Danielom.
Ale to im on nedovolí. On veru nie. Zjavil sa mu na tvári škodoradostný úsmev. Niekde vo vnútri k nemu prehováral hlas: ,,Musíš ju napraviť, Peter. Musíš ju potrestať! Nech sa plazí! Nech prosí!"
