Faster

15.

„Idiot, idiot, idiot, idiot!" Malcolmov hlas vychádzajúci z palubného počítača zaplnil celé auto.

„Desíš Shakespearea," poznamenal som a v spätnom zrkadle som pozoroval psa rozvaľujúceho sa na zadných sedadlách, ktorý zmätene strihal ušami. Spoznal hlas svojho pána, no márne sa ho snažil nájsť.

„A mňa desíš ty!" odsekol Malcolm. „Môj najlepší kamoš premrhal šancu uškodiť O'Neilovi! Kam som sa to, dopekla, dostal?! Ten prekliaty bastard by si to zaslúžil! Alergia na psy je číslo tri v príručke Ako uškodiť egu Maximiliana O'Neila, hneď po nakopaní jeho arogantnej prdele na Majstrovstvách a prebratí mu dievčaťa. Neexistuje dôvod, prečo by som naňho nemal byť zlý, a ty to dobre vieš."

Nemáš dôvod nebyť zlý aj na mňa, prebehlo mi hlavou, ale zahryzol som si do jazyka. „Vie Rose o tvojej agresívne pomstychtivej stránke?" spýtal som sa namiesto toho.

„Vie, že ho neznášam, a to stačí." Kedysi ma zvykol upozorniť, aby som jej o tom ani necekol. „Čo vlastne robíš?"

„Idem do West Hillu," odvetil som. Práve som protirečil tomu, čo som včera povedal Lily. Kvôli nej.

„No vidíš! Takže by si mohol-,"

„Nie," uťal som jeho plány hneď v zárodku.

„Môj najlepší kamoš so mnou odmieta páchať zaslúžené zlo. Som na tom horšie, ako som si myslel."

„Pokiaľ je to ten istý kamoš, ktorý ťa zakaždým vytiahne z maléru, až tak zle na tom nie si," zachytil som v pozadí hlas Malcolmovej priateľky.

„Končím," zahlásil Malcolm a počul som, ako na druhej strane zívol. „Volaj mi iba v urgentných situáciách. A v žiadnom prípade sa nepokúšaj dať dohromady nový motor bezo mňa a Rena. A keďže viem, že ma nepočúvneš, aspoň nechaj skúšobnú jazdu na niekom inom. Tá tvoja dobráckosť síce lezie na nervy, ale kto iný má šancu O'Neilovi v jeseni nakopať riť, ak nie ty?"

„To bolo tak neskutočne poetické," uchechtol som sa a prerušil som hovor.

•••

Zaparkoval som v tieni budovy a obrátil som sa k Shakeovi. „Asi nemôžem dúfať, že keď ťa tu nechám, budeš dobrý, čo?" Pes mi nevenoval pozornosť a ja som mu s povzdychom pripol vôdzku."

Vystúpil som a zamieril ku schodisku, ktoré viedlo na druhé poschodie budovy, do čajovne. Pohľad mi padol na modré a strieborné vozidlo, ktoré jedno za druhým prefičali po dráhe. Modré viedlo, samozrejme.

„Ahoj, Kayla," usmial som sa na dievča za pultom.

„Ryder," žmurkla na mňa a usmiala sa na Shakea. „Čo si dáš?"

„Vďaka, ale nezdržím sa dlho," odvetil som a pohľadom som našiel hľadaný objekt.

Lily sedela pri stole s výhľadom na dráhu a v rukách mala foťák. Pousmial som sa, keď si ani nevšimla, že som si prisadol. „Ahoj."

Strhla sa a zmätene na mňa pozrela. „Ryder? Ako si sa tu...?" zmĺkla a potriasla hlavou. „Nevidela som vás prichádzať." S úsmevom natiahla ruku ku Shakeovi, no v poslednej chvíli sa zarazila a ruku znovu stiahla.

„Všimol som si," uškrnul som sa. „Včera... na niečo som zabudol." Lily na mňa zvedavo pozrela a ja som z vrecka vylovil pamäťovú kartu.

„Čo to je?" spýtala sa zmätene, keď som jej ju podával.

„Pozri sa," odvetil som a sledoval som ju, ako skúsenými pohybmi vymenila karty vo svojom fotoaparáte. Po niekoľkých sekundách sa jej zreničky rozšírili šokom a pohľadom skákala medzi mnou a fotografiou, ktorý na karte našla.