Faster

48.

Max

„Znova," povedal som barmanovi a posunul som po barovom pulte prázdny pohár, v ktorom donedávna bola whisky.

„Dvakrát."

Zdvihol som pohľad a povzdychol som pri pohľade na Rachel. „Ty ma sleduješ alebo čo?"

„Taká zúfalá nie som," zasmiala sa a sadla si na stoličku vedľa mňa. „V reštaurácii cez ulicu som mala rande. Nevyšlo."

„Ale bola by si toho schopná."

„Nepopieram," žmurkla a napila sa whisky.

Narovnal som sa a napil som sa tiež. „Choď preč, Rachel."

„Veď vieš, že nepôjdem," usmiala sa.

„Skúsiť som to musel." Na chvíľu som sa odmlčal. „Prečo si vtedy šla za Ryderom?"

„Pretože si ma ignoroval, Max. Nemám rada, keď ma niekto ignoruje, špeciálne ak ma ignoruješ ty. A Ryder je tvoj priateľ. Myslela som, že-,"

„Nie je to môj priateľ," prerušil som ju.

„Naozaj?" zasmiala sa Rachel. „Dal si tú námahu kvôli tebe klamať. Ryder, o ktorom obaja dobre vieme, že nerád klame. Hovoril s tebou. Pomohol ti. Nie je to to, čo priatelia robia?"

„Nič nevieš," potriasol som hlavou.

„Jedno viem. Dnes večer skončíme spolu," povedala a s úsmevom sa napila.

Ticho som sa zasmial. „To nehrozí. Toto je môj posledný pohárik. Potom si pôjdem svojou cestou." Zvyšok fľaše stiahnem vo svojom byte, aby som niečo nevyviedol.

„Stavíme sa?"

Iba som nad ňou potriasol hlavou. „Prehráš."

„Víťaz si určí cenu."

„Dáš mi svätý pokoj do konca života."

Rachel sa usmiala a zdvihla pohár. Sklo zaštrngalo, keď sa ním dotkla toho môjho. „Vždy dostanem to, čo chcem, Maximilian."

•••

V hlave mi trešťalo ako po údere kladivom. Zažmurkal som a hľadel na biely strop. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že som vo vlastnej posteli.

„Dobré ránko."

„Dobré-," začal som, no vzápätí som sa zarazil. Prudko som sa posadil a svet sa so mnou roztočil. Po desiatich sekundách sa mi podarilo zaostriť na osobu sediacu na konci postele.

„Čo to, dopekla...?!" vyhŕkol som pri pohľade na Rachel. Nahú Rachel. Na perách mala spokojný úsmev.

Odtiahol som prikrývku a zatajil som dych. Tiež som bol nahý. Snažil som sa spomenúť na čokoľvek zo včerajška, čo by mi dalo indíciu k tomu, čo sa, dopekla, stalo. Pil som. Potom prišla Rachel a... mal som okno. Keď som pil, aj keď som pil akokoľvek veľa, vždy som si všetko pamätal. To predsa... „Ty si ma nadrogovala?" vyhŕkol som neveriacky. Hoci, nebolo by to prvý raz.

Rachel sa nevinne uškrnula. „Vždy dostanem, čo chcem. Chcela som teba. Dostala som ťa."

„Mám dievča, ktoré milujem." Tie slová sa mi priečili v hrdle. Mal som? Chcel som mať?

Takmer celé moje srdce patrilo Delii. Keď zomrela, rozdrvilo sa na prach. Ostali iba črepiny, tých pár úlomkov. Tie som bol teraz ochotný ponúknuť Lily. Ďalšej závodníčke.

Ak by sa niečo stalo aj jej, neostalo by zo mňa vôbec nič. Nezvládol by som to. Nemohol som.

„Máš dievča, ktoré miluješ?" spýtala sa Rachel a naklonila hlavu nabok. „Tak prečo si bol včera sám? Prečo si sa utápal v alkohole a nie v jej náručí?" Naklonila sa ku mne a pobozkala ma. Bol som príliš zmätený na to, aby som mohol protestovať. „Dnes večer odchádzam zo Seattlu. Prišla som sa rozlúčiť. Každý z nás má to, čo chcel. Ja poslednú noc s tebou... a ty ma už nikdy neuvidíš."