Faster

55.

Lily

„Mal by si ležať," podotkla som a zavrela som za nami dvere Ryderovho bytu. Kľúče som položila na poličku.

Ryder kráčal predo mnou a zamieril do obývačky. Nenašľapoval so zvyčajnou ľahkosťou a istotou, jeho krok bol váhavý. „Myslím, že je úplne jedno, či budem ležať alebo sedieť," odvetil a zosunul sa do kresla.

„Ako ti je?" spýtala som sa a skúmavo som si premerala jeho bledú tvár.

„Stále sa mi trochu točí hlava, ale už nie tak, ako keď som sa prebral," odvetil a pošúchal si spánky. „Mohla by si mi, prosím, doniesť pohár vody?"

Vrátila som sa do obývačky s pohárom vody a Ryder ho s vďačným úsmevom prijal. Odtrhla som pohľad od neho a prebehla som ním obývačku. Keď som tu bola naposledy, nevenovala som pozornosť okoliu. Izba bola zariadená jednoducho, ale stále elegantne. Dominovala tu kožená sedačka a kreslo, oproti ktorým bola do steny vsadená veľká telka. Na poličke pod ňou bol stojan s hromadou cédečiek. Zamierila som bližšie a skúmala som chrbty obalov. Dva stĺpce obsahovali filmy, zvyšok boli nahrávky závodov.

„Ty tu máš všetky nahrávky všetkých Majstrovstiev?" vyhŕkla som prekvapene a pozrela som na Rydera.

„Je tam všeličo," pousmial sa. „Niekoľko zaujímavých závodov Formuly 1 a pár cédečiek iných závodov. Potom sú tu moje súkromné nahrávky vlastných závodov. Z čias, keď som sa zúčastňoval len pouličných pretekov a tak. Zvyšné sú nahrávky národných majstrovstiev za posledných desať rokov, ale aj svetových, nemeckých a francúzskych. Nájde sa tam aj čosi z Japonského štýlu." Ryder sa usmial. „Vyber, ktoré chceš."

O krok som cúvla a pohľadom som blúdila po cédečkách. Napokon som jedno náhodne vytiahla. Prekvapene som nadvihla obočie, pri pohľade na praskliny tiahnuce sa po plastovom obale. Spýtavo som pozrela na Rydera.

Mierne sa mračil a hľadel na obal v mojej ruke. „Národné majstrovstvá spred šiestich rokov," skonštatoval ticho.

„Prečo je ten obal rozbitý?"

„Max ho hodil cez celú miestnosť," odvetil Ryder a pohľadom zablúdil k stene po mojej ľavici. Na stene visel obraz zachytávajúci ostré ťahy štetca. Farebný obraz do miestnosti ladenej do čiernej a bielej dokonale zapadol. „Ten obraz tam nebol. V stene je ryha doteraz."

„Prečo?" nechápala som.

„Pusti ho a pochopíš," odvetil Ryder.

Vložila som cédečko do prehrávača a stisla tlačidlo play. Ryder zo stola vzal ovládač a zapol telku. Na obrazovke sa spustilo video. Ryder ho chvíľu pretáčal. Napokon nastavil normálnu rýchlosť prehrávania a stíšil zvuk, takže komentátora bolo počuť iba tlmene. Kamera zachytávala strieborné camaro a modrý Ford mustang GT, ktoré závodu vládli. Snažili sa jeden druhého predbehnúť. Fordu sa darilo zakaždým sa prebiť na čelo závodu, no camaro pokračovalo v dobýjaní.

„Ford riadila Maxova vtedajšia priateľka, Delia," objasnil Ryder ticho. „Bol to posledný závod majstrovstiev a víťazstvo už mala prakticky v ruke. Delia... Delia bola za volantom ohromná. Neprehrávala. Bola cieľavedomá a odhodlaná a už niekoľko rokov si držala prvenstvo a darilo sa jej aj na celosvetovom šampionáte. To víťazstvo mohlo posunúť jej kariéru o hodný kus dopredu."

Mlčky sme hľadeli na súťažiace autá. Obaja jazdci boli odhodlaní vyhrať, nech to stojí čokoľvek. Bolo to vidieť na spôsobe, akým jazdili. A aj na rýchlosti. Blížila sa prudká zákruta. Ford začal mierne brzdiť, auto sa otočilo o pár stupňov doľava a bolo by zákrutu zdolalo bez najmenšej straty, keby sa popri ňom zľava neprešmyklo camaro. Autá šli šialenou rýchlosťou a jazdec camara na malý moment stratil kontrolu nad dráhou vozidla. V rovnakom momente ford zrýchlil v snahe obísť protivníka sprava. Camaro sa o pár stupňov otočilo a zadok vrazil do stredovej časti fordu. Nebol to silný náraz ani nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Nebyť tej rýchlosti. Camaro dostalo šmyk, no po chvíli znovu našlo stabilitu.