Faster

64.

Ryder

Posledný úsek cesty sme znovu premlčali. Bola asi polnoc, keď sme dorazili do Seattlu. Max sa odviezol domov a konečne prenechal volant aj mne. Ja som sa ešte zastavil na cintoríne.

Keď som otvoril dvere svojho bytu, prekvapilo ma, že sa v ňom svieti. Vošiel som dnu a potichu som za sebou zavrel. Jediný, kto mal, okrem mňa, kľúče od môjho bytu, bol Malcolm.

Vošiel som do obývačky a zarazil som sa pri pohľade na Lily spiacu na gauči. V prstoch zvierala mobil a cez chrbát mala prehodenú deku. Ryšavé kučery jej lemovali uvoľnenú tvár.

„Ryder!"

Zdvihol som zrak a zbadal Malcolma, ktorý práve vchádzal dnu z balkóna. Po chvíli som zacítil cigaretový dym. Malcolm nefajčil často. „Ahoj," vydýchol som.

Za pár sekúnd bol pri mne a strhol ma do objatia. Tento náhly prejav náklonnosti od Malcolma ma prekvapil. „Som... som rád, že si v poriadku."

„To je relatívny pojem," zamrmlal som.

Malcolm sa odtiahol a premeral si ma starostlivým pohľadom. „Vyzeráš, akoby si umrel a ožil," skonštatoval, no vzápätí zmeravel a pobledol. „Prepáč, ja-,"

„To je okej," vydýchol som a oprel zrak na Lily.

„Nechcela odísť, ale zaspala v kresle. Preložil som ju na gauč, lebo ten jej krehký krk by spánok v tom kresle ani neprežil. Niežeby bol gauč oveľa prívetivejší."

„Mal si ju odniesť do spálne," odvetil som ticho.

„To mi prišlo príliš... čudné? Trúfalé? Neviem, no... radšej som ju nechal tu."

Zamierili sme do kuchyne, aby sme Lily náhodou nezobudili. Zasekol som sa vo dverách, keď som na stole zbadal fľašu vodky. Už len pri pohľade na ňu robil môj žalúdok saltá. „Bože, daj to preč," zamrmlal som. „Po posledných dňoch sa na vodku nemôžem ani pozrieť."

Malcolm nado mnou iba pokrútil hlavou a odpratal fľašu do chladničky. „Takže... Vegas?"

„Hej, Vegas," potvrdil som a sadol som si na stoličku. „Vždy som sníval o tom, že raz pôjdem do Vegas. A Max tam bol. Keď som odišiel z pohrebu, chcel som... chcel som odísť niekam ďaleko. Vegas bolo prvé, čo mi napadlo."

Malcolm zamyslene šťukal zapaľovačom. „Myslel som si, že ťa poznám naozaj dobre. Ale keď si zrazu zmizol a ja som nemal tušenia, kde ťa hľadať... A potom sa ukázalo, že O'Neil to vie. Cítil som sa ako nahovno kamoš."

„Max ma pozná veľmi dobre," priznal som neochotne. „Ale nevedel všetko."

„Myslím, že aj cesta do West Hillu s ním by ma zabila, nie ešte cesta z Vegas do Seattlu. Autom," striasol sa Malcolm.

Mimovoľne som sa uškrnul. „Nebolo to také hrozné, ako som očakával." Vlastne to niektorým veciam prospelo.

„Vie Rose, čo sa deje?" spýtal som sa po chvíli.

Malcolm potriasol hlavou a posmutnel. „Nič som jej nepovedal, a tak sa na mňa naštvala. Jediné, čo ju zdržuje od toho, aby ma vyhodila z domu, je Tari. Prehovoril som ju, aby ešte pár týždňov ostala. Pôvodne chcela prísť len na pár dní. S Rose si sadli, a teraz sú na mňa vlastne naštvané obe. Ale nejako si to-,"

„Choď domov," prerušil som ho. „Povedz Rose, že mám nejaké rodinné problémy, s ktorými si mi pomáhal vysporiadať sa. A vynahraď jej to."

Malcolm sa pousmial. „Budeš okej?"

Prinútil som sa k úsmevu. „Budem sa snažiť."

Vyprevadil som Malcolma k dverám a zavrel som za ním. Keď som sa vrátil do obývačky, Lily si práve so stonaním masírovala krk. Zmeravela, keď jej pohľad spočinul na mne. Váhavo vstala a zamierila ku mne.