Faster

44.

Ryder

„Vedela som to," usmievala sa Nadya a prezerala si fotky Chicaga v mojom mobile. „Že vyhráš."

„Áno," usmial som sa a pobozkal som ju do vlasov.

„Čo je toto?"

Vrhol som pohľad na mobil a povzdychol som. „To si nemala vidieť."

„Máš nové auto? Alebo je Malcolmove?" vyzvedala a prezerala si ďalšie fotky vynoveného chevroletu bielej farby.

„Nie. Prezradím ti to, ale nesmieš to nikomu povedať. Najmä nie Jonathanovi alebo Lily, ak by sa ukázala. Jasné?" Nadyi zaiskrilo v očiach a nadšene prikývla. Vrhol som pohľad na dvere, aby som sa uistil, že sú zavreté. „Lily má o päť dní narodeniny. Pred rokom prišla o svoje auto a Ren sa rozhodol, že jej ho dá znovu dohromady. Bude to prekvapenie. Už chýba iba volant. Ren tam chce ten, ktorý bol súčasťou pôvodného auta. Volant ostal celý a Lily si ho nechala. Má ho vo svojom ateliéri a ja s Willou sa ho dnes poobede pokúsime nejako ukoristiť."

•••

„Čo ak nás tu nájde?" spýtal som sa, kým Willa odomykala dvere.

„Ak nás tu nájde, je nám koniec. Práve preto ostaneš stáť tu a budeš dávať pozor, či náhodou niekto nejde." Willa otvorila dvere a ja som ju nasledoval dnu. Po troch krokoch zastala a zvrtla sa ku mne. „Neopováž sa ísť ďalej."

Sledoval som, ako Willa zmizla za rohom. S povzdychom som zavrel dvere a oprel som sa o stenu. Vo vzduchu sa vznášala vôňa fotografií. Všade bolo ticho, len z vedľajšej miestnosti sa ozýval šramot a občasné tlmené nadávky. Ruch z ulice bol dokonale tlmený dverami.

„Tak?" prehovoril som po piatich minútach.

„Neviem, kde ten volant je. Ale musí tu niekde byť."

Dal som jej ešte tri minúty a potom som s povzdychom zamieril do miestnosti.

„Mám to!" vyhŕkla Willa a jej fialovovlasá hlava sa vynorila spoza dvierok skrine. „Zmizni odtiaľ!" vykríkla a zamierila ku mne.

Moju pozornosť ale upútalo niečo iné. Mozaika z fotografií pokrývajúca celú jednu stenu miestnosti. Urobil som krok vpred, no Willine dlane sa zapreli do mojej hrude. „Urob nám obom láskavosť a odíď. Prosím."

Odtisol som jej dlane a prešmykol som sa okolo nej. Willa zúfalo zavrčala moje meno, ale ignoroval som ju. Až keď som bol dosť blízko, uvedomil som si, čo som vlastne nemal vidieť. Stena bola pokrytá fotografiami Maxa.

Zabudol som dýchať. Bolo to... prekrásne dielo. Ale jeho podstata sa mi zabodávala do srdca.

„Nemal si to vidieť," povzdychla Willa. Zrazu stála vedľa mňa.

„Je to... je to prekrásne." Ale...

„Ale zraňujúce?" doplnila ticho. Prekvapene som na ňu pozrel. Willa sa uškrnula. „Ale no tak. Som jej najlepšia kamoška. A teraz poznám aj teba. Nemohla som si nevšimnúť, že o ňu máš záujem."

„Ale ona miluje Maxa," zhrnul som ticho. Z hrdla sa mi vydral smiech. „Mám popri ňom vôbec nejakú šancu?"

„Môj skromný názor? Áno. Vyspala som sa s chlapom, ktorého som až do včerajška dokázala sotva vystáť. Takže... určite tu nejaká šanca je."

„Skutočne povzbudzujúce slová," odfrkol som, no pery sa mi zvlnili do úsmevu.

„Aj nabudúce. Máme, pre čo sme prišli. Teraz vypadnime."

Lily

„Zdá sa mi to alebo skutočne vidím v tvojich očiach sklamanie, že si v tom rybníku nezbadala žiadne nahé telo?"