Faster

Epilóg

Max

Prešiel som autom bránou ohraničujúcou Malcolmov pozemok a zaparkoval som na okraji cesty za jeho autom. Vytiahol som kľúče zo zapaľovania a vystúpil som. V tieni domu stála Tari a pery jej zdobil úsmev. V hrudi som pocítil príjemné teplo. Zamieril som k nej a chcel som ju pobozkať, no pred perami sa mi objavilo niečo iné. Niečo šľahačkové.

„Ochutnaj."

Uškrnul som sa a zahryzol som do koláča. Na jazyku sa mi rozplývala šľahačka, ale aj vanilkový krém. Dokonalú chuť dokresľovali maliny. „Hm... výborný," zamručal som spokojne. „To si robila ty?" spýtal som sa predtým, než som zhltol aj zvyšok.

Tari prikývla. „Som rada, že ti chutí."

Oblizol som si prsty od šľahačky a pobozkal som ju. Privrela oči a vpustila môj jazyk medzi svoje pery. „Ty ale chutíš lepšie," šepol som, keď som sa odtiahol. Tari sa ticho zachichotala a ja som ju objal okolo pása.

Pohľadom som preletel pustý pozemok. Moje oči spočinuli na dráhe o čosi dlhšie a na malý moment mnou prebehla závisť. Vlastná dráha. „Nehovor mi, že som tu prvý."

„Nie, nie si," zasmiala sa Tari a preplietla si svoje prsty s mojimi. „Ren a Willa dorazili asi pred pätnástimi minútami. Spolu s nimi aj Mia a nejakú chvíľu je tu už aj Julian. Medzi tými dvoma to pekne iskrí. No a Ryder s Lily by mali prísť každú..." Tari zmĺkla a uškrnula sa, keď bránou prešlo Ryderovo červené auto.

Pri pohľade naň ma znovu raz zamrzela strata môjho milovaného bugatti. Nové už bolo na ceste, ale aj tak som cítil tú stratu. Bolo to, ako keď vám zomrie pes a vy ho nahradíte novým. Tešíte sa mu, ale nie je to ono.

„Máme pivo," povedal Ryder, keď vystúpil. „Nemecké," dodal a uškrnul sa.

Prešli sme za dom, kde už Julian a Ren obskakovali gril. Willa ich so smiechom pozorovala. Keď si nás všimla, zamávala nám. Julian sa priateľsky uškrnul, zato Ren mi venoval iba neurčitý pohľad. S Malcolmom sme stále neboli práve najlepší priatelia, ale bolo to na dobrej ceste. Ren ma ale aj tak nemal rád. Nevedel som, čo presne proti mne má, ale ani ma to príliš nezaujímalo. Nepotreboval som byť kamarát s každým.

Na ramene mi pristála pevná dlaň a vzápätí sa po mojom boku zjavil Malcolm so širokým úsmevom na perách. Do rúk mi strčil misu plnú okoreneného mäsa pripraveného na grilovanie. „Dajte sa do práce, chlapci, inak tu budeme do rána."

„Tak či tak tu budeme do rána."

Netrvalo dlho a vzduchom sa okrem smiechu a hlasnej hudby najrôznejších žánrov niesla aj vôňa grilovaného mäsa. Napokon sa z domu vynorili aj Mia a Rose spolu s hromadou ďalších dobrôt.

Napriek tomu, že oheň ani nebol potrebný, založili sme neveľkú vatru. Sálalo z nej príjemné teplo a my sme sa zhŕkli naokolo. Koniec septembra a studený vietor, ktorý ho sprevádzal, už dávali pocítiť, že leto končí.

Oprel som sa v drevenom kresle dozadu a privinul som si Tari, ktorá mi sedela na kolenách, bližšie k sebe. Oprela sa o mňa a s blaženým úsmevom pokračovala v jedení kuracích krídelok. Uškrnul som sa. Zaujímalo ma, či ju tak uspokojuje kúsok mäsa alebo moja blízkosť. Napokon som ale zavrhol, že sa jej to opýtam. Bol som si takmer istý odpoveďou. To mäso bolo vynikajúce.

Zrazu som si na niečo spomenul. Vylovil som zo zadného vrecka džínsov trochu pokrčený leták a nahol som sa, zamávajúc ním pred Ryderom. Zvedavo na mňa pozrel a leták si vzal.

Šlo o tímové preteky, ktoré sa mali konať o necelé dva mesiace v Mexiku. Moju pozornosť upútali už minulý rok, ale to som venoval všetku svoju pozornosť majstrovstvám.