Faster

68.

Max

Ryder vyskočil zo stoličky. „Idem pre-,"

„Počkaj," prerušil som ho. Môj hlas bol sotva počuteľný, no Ryder napriek tomu zaváhal. „Daj mi... pár minút, než... sa sem všetci nahrnú."

Ryder nadvihol obočie. „Kde berieš istotu, že je tu ešte niekto, kto sa o teba zaujíma?"

Z hrdla mi vyšiel tichý smiech. Celým telom mi prebehla bolesť. Všetko tak pekelne bolelo.

Ryder zamieril ku mne. „Pozri sa na mňa," nakázal a keď som poslúchol, s vráskou na čele študoval moje zorničky. Vzápätí prešiel k pípajúcim prístrojom vedľa mňa a čosi si mrmlal. „Ako sa cítiš?" spýtal sa po chvíli.

„Bolestivo," zamrmlal som. Vyčerpane, trochu omámene. Akoby ma prešiel parný valec.

Zrak mi padol na obväz na Ryderovej ruke. Zvraštil som obočie. „Si v poriadku?"

Zmätene na mňa pozrel a nasledoval môj pohľad. Kútik pier sa mu nepatrne nadvihol. „Hej. Som okej. Pamätáš si, čo sa stalo?"

„Pamätám si... paniku. Tvoje auto vedľa môjho... náraz. Potom Lilinho otca a... neskôr hlasy. Nevedel som, či... sa mi to sníva alebo..." Na moment som sa odmlčal. „Ty, moja mama... Andreas... Tari... a aj White."

Ryder sa ticho zasmial. „Malcolm? To sa ti pravdepodobne snívalo. Ale áno, tvoja mama aj Andre tu sú. Ukázal sa tu aj tvoj desivý strýko a Talia, ráno tu bol aj Sai, chcel vedieť, ako na tom si. Lily pred polhodinou odišla. A bol ťa pozrieť aj policajt, ktorý má na starosti tento prípad, keďže to vyzerá, že to nebola nehoda. Z tvojho auta toho veľa neostalo, ale podľa všetkého sa niekto úmyselne pohral s brzdami a pedálmi."

Zhlboka som sa nadýchol a zavrel som oči. „Je moje auto...?"

„Dáme dokopy ďalšie."

„Čo tvoje?"

„Len nejaké škrabance."

„Malcolm?"

„Ten si už vyklepal zadný nárazník aj dvere kufra na tvoj účet."

Bolo zvláštne rozprávať sa s ním... takto. Tak ako predtým. „Ryder-,"

„Nehovor," prerušil ma potichu. „Porozprávame sa, keď ti bude lepšie. Potrebuješ odpočívať."

„Znieš ako lekár," uškrnul som sa.

Ryder uprel zrak na svoje ruky a zamyslene sa pousmial. „Keď som bol mladší, chcel som ním byť. Sníval som, že nájdem spôsob, ako Nadyu vyliečiť. Realita bola iná. Všetky peniaze, ktoré som mal, som dal ja jej liečbu. Ona pre mňa bola dôležitejšia ako škola. Ako čokoľvek."

„Nikdy nie je neskoro," podotkol som.

Ryder nad tým len potriasol hlavou. „Odpočívaj. Zájdem za Jonathanom."

Pohľad mi padol na kyticu červených tulipánov na stolíku. „Priniesla ich Tari," podotkol Ryder.

Tari. Stratila som už priveľa ľudí, na ktorých mi záležalo. Nemôžem stratiť aj teba. Bol som si takmer istý, že tu bola, keď som bol mimo. „Je tu?" vyhŕkol som.

„Pošlem ju za tebou," sľúbil.

Zatajil som dych pri pohľade na jej tvár. Vyzerala vyčerpane, oči mala opuchnuté od plaču a na lícach zaschnuté slzy. Spodná pera sa jej roztriasla, keď sa naše pohľady stretli. Nikdy predtým som ju nevidel radšej ako teraz.

„Poď sem," vydýchol som a natiahol som k nej ruku, no po pár sekundách znovu klesla na matrac.

Môj hlas akoby ju vytrhol z tranzu. Rýchlymi krokmi podišla ku mne a klesla na stoličku, kde ešte pred chvíľou sedel Ryder. „Max," zašepkala a stisla moju dlaň svojimi drobnými rukami. „Bože, Max, tak som sa bála," zavzlykala a pritisla si moju dlaň k perám.