Faster

29.

Lily

„Mala by si moje tričká nosiť častejšie," ozval sa mi pri uchu Maxov hlboký hlas. Pažou ma objal okolo pása a pritiahol na svoju hruď. Pousmiala som sa, keď som na krku ucítila jeho pery.

Zo sladkého opojenia jeho osobou ma vytrhlo cvaknutie foťáka. „Maximilian!" vykríkla som nahnevane, keď som v jeho rukách zazrela môj foťák, až nebezpečne blízko pri panvici s omeletou, ktorú som nám chystala na raňajky. Vykrútila som sa z jeho objatia a vychmatla som mu foťák z ruky. „Ani netušíš, koľko ma ten foťák stál! Drž od neho tie svoje paprče bokom."

Max prekvapene zažmurkal a vzápätí sa úprimne rozosmial. Ten zvuk mi rozvibroval celé telo a zatajila som dych. Môj hnev poľavil a neodolala som túžbe odfotiť si tento vzácny moment. „Ty si na ten foťák háklivá hádam viac ako ja na svoje auto. A nevolaj ma Maximilian."

„Prečo nie, Maximilian? Voláš sa tak," podotkla som a pozrela som si práve urobenú fotku. Zamračila som sa, keď som našla ďalších desať, ktoré Max zriadil len pred malou chvíľkou. Bola som na nich ja, stála som pri sporáku iba v Maxovom modrom tričku, ktoré mi siahalo len čosi pod zadok. Fotil ma z rôznych uhlov, takže ma musel pozorovať už nejakú chvíľu. Tá posledná zachytávala jeho kučeravú hlavu zaborenú do môjho krku a môj slastný úsmev.

„Neznášam to," zamračil sa Max. „Volal ma tak-," zasekol sa uprostred vety.

„Kto?" spýtala som sa ticho.

„Môj otec," povedal po niekoľkých sekundách a prepálil ma významným pohľadom, ktorý ma varoval, aby som sa nepýtala. „Myslel som, že máš rada fotky mňa," prehovoril po chvíli, aby zmenil tému.

„Mám rada fotky teba, milujem fotenie, no nie som rada, keď niekto fotí mňa," objasnila som. Chcela som sa vrátiť ku sporáku, no myšlienka, ktorá mi preletela hlavou, ma prinútila zmeravieť. „Dúfam, že si ma nefotil aj niekedy predtým?! Keď som spala alebo..." Nahú.

„Nie!" vyhŕkol Max a zamračil sa. „Na rozdiel odo mňa, vieš o všetkých fotkách teba, ktoré som kedy urobil. Nefotím ani nenatáčam ženy nahé alebo počas sexu. Vlastnil som fotky nahých žien, s ktorými som spával, iba ak mi ich ony samy poslali." Max podišiel ku mne a zabránil môjmu ospravedlňovaniu sa bozkom. „Keď sme už pri tom, koľko mojich fotiek vlastne máš?"

Cítila som, ako mi do tváre stúpa červeň. „Veľa. Veľmi veľa."

Maxovi sa nadvihol kútik pier. „Aj nejaké šteklivé?"

„Nie!" zamračila som sa. Max nadvihol obočie. „Fajn, možno niekoľko bez trička."

Max sa zamračil a odtiahol sa odo mňa. Do pľúc nasal vzduch a sucho sa zasmial. „Z tej omelety už asi nič nebude."

„Och, dopekla!" vyhŕkla som a vypla som sporák. Mal pravdu, obsah panvice už bol nepekne pripálený. „Nesmej sa!" okríkla som ho, keď som zoškrabávala omeletu do odpadkového koša.

Max mi vzal prázdnu panvicu z ruky a položil ju do drezu. Oprel sa o linku a venoval mi úsmev. „Oceňujem tvoju snahu, naozaj, ale radšej nám niečo objednám. Čo máš dnes v pláne?"

„Sľúbila som Mii, že s ňou pôjdem nakupovať. Okolo druhej odchádza do Portlandu, tak s ňou chcem ešte stráviť nejaký čas. Čo ty?"

„Budeme s chalanmi z tímu upravovať nejaké detaily na aute. Keď skončíš, môžeš prísť za mnou do West Hillu, hm?" navrhol.

„Zastavím sa," usmiala som sa naňho.

•••

„Lily?" zastavil ma Max, keď som chcela odomknúť svoje auto. Spýtavo som naňho pozrela. Venoval mi nepatrný úsmev a vložil mi do dlane kľúče od auta. „Bol by som radšej, keby si šla týmto," mykol hlavou k čiernemu mercedesu parkujúcemu vedľa jeho auta.