Faster

4o.

Lily

Maxovi som povedala, že strávim večer s Willou, aj keď som mala pocit, že ju doma nenájdem. To sa mi aj potvrdilo. On strávil večer vo West Hille, bola tam nejaká párty. Volal ma, ale párty bola to posledné, na čo som teraz mala chuť.

Jediné, čo ma aspoň trochu mohlo utešiť, bolo ocove staré tričko, chlpaté papuče so zajačími ušami, pohár kakaa a sledovanie Priateľov, ktorých som už aj tak poznala naspamäť odpredu i odzadu. A presne to som aj urobila.

Moje podvedomie sa chcelo rozbehnúť preč a nájsť ho. Vysvetliť mu to. Znova a znova, pokojne aj tisíckrát. Chcela som, aby vedel, že jeho tajomstvo je u mňa v bezpečí. Ako som mu mohla dokázať, že si zaslúžim jeho dôveru? Vedomie, že mi neverí, ma ničilo.

Presne to bolo to, čoho som sa bála. Že nebude chcieť počúvať moje dôvody, že ma skrátka odstrihne. Cítila som sa ako motýľ, ktorému odtrhli krídla. Zranená, osamelá a stratená vo vlastných pocitoch. Nedávalo to zmysel. Bol to najlepší kamoš môjho mladšieho brata. Súper môjho priateľa. Prečo mi na ňom tak záležalo?

Ryder

„Ryder!" usmiala sa na mňa Nadya, keď som na ďalší deň vošiel do jej izby.

„Ahoj, Nadi," šepol som a pohladil som ju po vlasoch.

Skúmala ma pohľadom a ja som vedel, že vie, že sa niečo stalo. Trochu sa posunula a naznačila mi, aby som si sadol vedľa nej. Keď si som tak urobil, oprela sa o mňa a objala ma.

„Povedala ti, že to vie, však?"

Prekvapene som sa odtiahol. „Ako...?"

„Videla som ju vtedy v parku."

„A prečo si mi nič nepovedala?" vyhŕkol som viac užasnuto než nahnevane.

„Páči sa mi. Chcela som vedieť, či ti to nakoniec povie alebo nie."

„Čo ak by mi to nepovedala?" zamračil som sa. „Čo ak by to namiesto mne povedala Maxovi?"

„Prestaň, Ryder," zamračila sa tentoraz Nadya. „Som si istá, že by to neurobila. Je to Jonathanova dcéra, je čestná ako on. Ak by nebola, potom by Max už dávno vedel, že sa s ňou stretávaš."

„Ach, Nadi," povzdychol som a prešiel som jej prstami po vlasoch.

„Dúfam, že si sa na Lily nenahneval," prehovorila po chvíli ticha. „Čo si jej povedal?"

„No... vlastne... nič. Nebolo mi dvakrát do reči." Povzdychol som. „Utiekol som, keď mi šla pre pohár vody. Musel som to predýchať."

„To je síce pekné, ale musíš sa jej ospravedlniť."

„Za čo?" nakrčil som obočie.

„Za to, že si utiekol. A za to, že si o nej pochyboval. A keď to urobíš... rada by som sa s ňou znovu stretla."

„Okej. Pokúsim sa to zariadiť."

„Ešte dnes."

„Ako poviete, šéfe," uškrnul som sa a vtisol som jej bozk do vlasov.

•••

Od Rena som vedel, že aj dnes zaňho zaskakuje v dielni. Vraj sa tentoraz už ani nezmohla na protesty.

Keď som večer zabočil na ulicu, kde sa dielňa nachádzala, práve zamykala. Vzápätí ráznym krokom vyrazila po ulici. Pridal som plyn a znovu spomalil, keď som sa dostal na jej úroveň. Lily zdvihla zrak a nestačila skryť prekvapenie v očiach.

„Dovolíš mi zviezť ťa? Prosím."

Lily chvíľu váhala, no napokon nastúpila.

„Prepáč, že som ušiel, ale... potreboval som si prečistiť hlavu. A hovoriť s Nadyou. A prepáč, že som o tebe pochyboval. Aj o Maxovi. Max, ktorého som poznal, by proti mne takúto informáciu nezneužil. Ale to bol Max, ktorý ma nenenávidel. Nemôžem a nebudem riskovať, že by sa to mohlo stať."

„Ja viem," zašepkala a venovala mi úsmev. „Nezazlievam ti to, nemusíš sa ospravedlňovať."

„Kam ťa odveziem?"

„Ku mne. Maxovi som povedala, že aj dnes budem u Willy."

Willa ale nie je doma, prebehlo mi hlavou, no taktne som to zamlčal. Presne som vedel, kde je, aj kde je Ren. Dolaďovali posledné detaily na Lilinom narodeninovom darčeku. Ja som sa z toho vykrútil. Po troch týždňoch som už tie neustále škriepky medzi Renom a Willou nemohol vydržať. Modlil som sa, aby sa čím skôr navzájom zabili alebo sa spolu vyspali. Jedna z možností musela zabrať.

„Ako si na tom s prípravami na preteky?" spýtala sa ma Lily.

Najbližší a posledný závod pred samotným finále mal byť o päť dní. Zasmial som sa. „No, Malcolm mi prestal nadávať a neustále sa na niečo sťažovať. Už iba zíza na stopky a sem tam utrúsi nejakú poznámku."

„To je teda pokrok," pokývala Lily hlavou a vzápätí sme sa obaja rozosmiali.

„Ten pokoj a zadumanosť je v rozpore s jeho povahou. Myslím, že je to len prechodná fáza. To by totiž nebol Malcolm. A nerobím si nádeje, že by si mimozemšťania dávali tú námahu nahradiť Malcolma nejakou čínskou verziou. Ak aj áno, o chvíľu nám toho skutočného vrátia."

Zastavil som dva bloky od Lilinho vchodu. „Uvidím ťa ešte tento týždeň?"

„Neviem," pokrútila hlavou. „Max síce trávi dni vo West Hille, ale ešte musím dohnať nejaké veci. Práca sa mi celkom nakopila. Ale ak by sme sa už nestretli... myslím si, že máš reálnu šancu vyhrať. Nebudem hovoriť, že by som bola radšej, ak by si vyhral ty, lebo to nie je pravda. Je tu iba jedno miesto pre víťaza, takže dúfam, že vyhrá ten rýchlejší. Obaja si výhru zaslúžite." Usmiala sa na mňa a stisla mi rameno. „Držím prsty. Dobrú noc, Ryder."

„A aby som nezabudol," zavolal som na ňu, keď vystúpila. „Nadya by sa s tebou rada znovu stretla."