Faster

24.

„Vypi to, dievča," prikázal Sai a vtisol mi do dlane pohár po okraj naplnený pochybnou zelenkastou tekutinou.

Privoňala som k tomu a zamračila som sa. „Čo je to, preboha?"

„Rodinný recept na opicu," odvetil Aziat. „Nič viac ti nepoviem. Teraz to vypi, naraz."

S povzdychom som do seba obrátila obsah pohára a bojovala som s túžbou vyvrátiť to von. „Môj bože, ono to chutí ešte horšie ako páchne," zaskučala som a vrátila prázdny pohár Saiovi.

„Ale do polhodiny budeš ako nová," žmurkol a vstal.

Max ma pozoroval od dverí spálne. Mal na sebe iba tepláky a ja som mala dokonalý výhľad na vypracované ramená aj na pekáč buchiet zakončený tmavými chĺpkami v tvare písmena V. Na perách mal pobavený úsmev.

„Stále nechápem, ako si sa z toho klubu dostala sem," potriasol hlavou a zamieril k posteli.

To som netušila ani ja. Všetko, čo som si z predošlého večera pamätala, bolo, že som prišla skôr ako Max. A že keď už konečne dorazil, nasledoval divoký sex. „Netuším. A asi to radšej ani vedieť nechcem," zamrmlala som a hlasno som protestovala, keď Max roztiahol závesy. „Kam sa tak ženieš?" zamručala som. „Prečo nemôžeme letieť až zajtra spolu so Saiom?"

„Pretože," Max sa zamračil. „Sai musí vybaviť niečo tu a ja mám na zajtra program v Seattli. A v neposlednom rade, pozajtra je ten obed u vás."

Prevrátila som sa na brucho a zaborila som si tvár do vankúša. Dúfala som, že mu to popri závode a všetkých tých veciach vyprchalo z hlavy. „Bude to katastrofa."

„Nepreháňaj." Zachvela som sa, keď ma jeho dych pošteklil na nahom ramene. „Tvoj šampión to zvládne."

Zasmiala som sa nad jeho sebavedomím. „A čo tvoja rodina?"

Cítila som, ako Max zmeravel. „Mama žije v Švajčiarsku, otca som naposledy videl pred troma rokmi," odvetil tónom o niekoľko stupňov tvrdším a chladnejším. „Mal som šesť, keď od nás odišiel a znova som ho videl, keď o pár rokov prišiel podpísať rozvodové papiere. Stretávame sa iba sporadicky. To je všetko, čo ti k tomu poviem. O mojej rodine sa viac baviť nebudeme."

•••

Máš na dnešok nejaké plány? R

Hrýzol som si peru a hypnotizoval som displej mobilu. Vedel, že sa z L.A. už vrátili, no aj tak som riskoval, že moju správu nájde Max. Nezáležalo mi na tom. Potreboval som ju vidieť viac, než kedykoľvek predtým. A zároveň som sa tej chvíle obával.

Pobozkal som ju, lebo som bol opitý. Nebyť alkoholu v mojej krvi, nikdy by som to neurobil. Obaja sme boli opití a obaja sme to chceli. Nemalo sa to stať. Napriek tomu som potreboval vedieť, čo si o tom myslí ona.

Neodpovedanie je samo o sebe odpoveďou, blyslo mi hlavou. Zahryzol som si do pery silnejšie a na jazyku som ucítil medenú chuť.

Zmeravel som, keď sa displej rozsvietil. V ďalšej sekunde som správu otvoril.

Lily: To závisí od toho, čo plánuješ.

Ja: Trochu adrenalínu?

•••

Neubránil som sa úsmevu. Lily s pootvorenými perami a užasnutým pohľadom hľadela na auto, ktorým som prišiel. Zastavil som a vystúpil.

Lily mi nevenovala ani pohľad. „Božemôj, to je nádhera," zamrmlala si pre seba a zbožne hľadela na nablýskaný čierny športiak, ktorým som prišiel.