Faster

57.

Ryder

„Vážne som si mal vybrať menej náročného kamoša," zavrčal som a prepálil Malcolma pohľadom. Stíhal šoférovať, raňajkovať a hádať sa so mnou, to všetko súčasne. A vraj chlapi nie sú schopní multitaskingu.

„Neskoro," uchechtol sa. „Na tú párty pôjdeš. Keď Lily najbližšie uvidíš – ideálne ešte dnes –, pozveš ju. Koniec diskusie."

„Dopekla, nechcem tam ísť. Radšej by som ten večer strávil-,"

„Hraním šachu s Nadyou? Boh vie, že jej lepšie poslúži spánok ako tvoja prítomnosť," odsekol, neberúc ohľad na moje city. „Nesprávaj sa ako idiot. Neprišiel si na rande, nedal si jej vedieť a okrem toho ešte aj zvyšok večera strávila dohliadaním na teba. Pozvi ju na tú párty!"

„Staraj sa o svoj milostný život, nie o môj," odsekol som podráždene.

„Môžem ja za to, že si taký pako?!" odfrkol Malcolm. „Je nezadaná, je piatok a jej najlepšia kamoška ide na párty s jej bratom. Máš pocit, že ostane doma a bude sledovať telku? Sotva. Presne tak, pôjde von, baviť sa. Pretože je sexi, nezadaná a nudí sa. Tak či tak skončí na nejakej párty. Zdá sa ti táto predstava lákavejšia?"

„Prisahám, že ak by si nešoféroval, vrazím ti," prehovoril som dôrazne a prepálil Malcolma zlostným pohľadom.

„Tak. A teraz využi túto novonadobudnutú mužnosť a zavolaj jej."

„Kapitulujem. Si neprekonateľný chumaj, White," vydýchol som, krútiac hlavou, a vystúpil som, keď auto zastavilo pred klinikou.

„Buď si istý, že zistím, či si ju pozval alebo nie. Ak nie, pozvem ju za teba. Bavte sa! Pošlem ti fotku z Miami."

„Vyzeráš takmer zničenejšie ako pred štyrmi dňami," podotkol Jonathan prekvapene, keď ma zbadal. „Ťažká noc?"

„Nie. Malcolm prekypujúci nevyužitou energiou," zafučal som. Jonathan sa zasmial. „Prišiel som za Nadyou."

„To je jasné," usmial sa. „Je vo svojej starej izbe. A nie je sama."

Zamračil som sa. Žeby sa tu ukázal Andreas? Obrátil som sa za Jonathanom, no ten už stál pri recepcii a rozprával sa s nejakým mužom. Rozhodol som sa to teda zistiť sám. Vyviezol som sa na tretie poschodie a zamieril som k Nadyinej izbe.

Dvere boli privreté. Keď som zachytil dievčenský smiech, zarazil som sa. Nie, toto nebol Andreas.

Otvoril som dvere a váhavo vošiel dnu. Nadya mi venovala žiarivý úsmev a jej spoločníčka sledovala jej pohľad až ku mne. „Ahoj."

„Ahoj, Lily," usmial som sa a zamieril som k nim. „Na čom sa tak dobre bavíte?"

„Na tebe," žmurkla Nadya s úškrnkom.

Sadol som si na okraj postele. „Ako ti je?"

„Oveľa lepšie, ako keď si sa pýtal naposledy. Ale nudím sa. Už dlho si mi nepriniesol žiadne fotky," dodala, no neznelo to vyčítavo. Skôr zvedavo.

„Nemal som veľa času na fotenie," odvetil som popravde.

„Máš rada fotky?" spýtala sa Lily Nadye. Tá nadšene prikývla. Lily sa usmiala. „Keď sa zastavím najbližšie, môžem ti nejaké priniesť. Mám hrozne veľa rôznych fotiek, najmä z Európy."

Neubránil som sa úsmevu, keď som videl Nadyine rozžiarené oči. „Naozaj? To by bolo úžasné," vyhŕkla s natešeným úsmevom.

„Naozaj," usmiala sa a na moment pozrela na mňa. „No, ja už pôjdem," prehovorila a vstala zo stoličky. „Možno sa zastavím ešte cez víkend. Tak zatiaľ," usmiala sa na Nadyu a potom na mňa.