Faster

66.

Max

„Si nervózny?" spýtala sa Tari a zapla mi zips na kombinéze.

„Nie," odvetil som okamžite. Kútik pier sa jej nadvihol v pobavenom úsmeve. „No dobre... možno trochu."

Moja prvá aj posledná prehra naštrbila moju povesť neporaziteľného. Všade som bol porovnávaný s Kellerom. A miestami aj s Erikom Whiteom. Potreboval som tento závod vyhrať, aby som si svoju povesť udržal. Kvôli mojim víťazstvám sponzori prehliadali moje žúrovanie a nie práve zriedkavé škandály. Ibaže prečo by na mňa mrhali peniazmi, ak by som prestal vyhrávať?

So svojou pretekárskou kariérou som tak skoro seknúť neplánoval. Takže som si potreboval udržať titul víťaza, záujem médií a sponzorov. Iná možnosť tu nebola.

Nasadil som si na ucho slúchadlo a zo stola som vzal ešte jedno, také isté. Podal som ho Tari. „Pomocou tohto spolu budeme môcť komunikovať. Majú ho aj moji mechanici a Sai."

„Ďakujem," usmiala sa.

Vyrušilo nás zaklopanie na pootvorené dvere. Zamračil som sa, keď som v nich uvidel Andreasa. „Máš minútku?"

Chcel som ho odmietnuť, no Tari bola rýchlejšia. „Počkám ťa dolu."

„Už si povedal Ryderovi pravdu?" nadvihol som obočie, keď Tari odišla.

„Nie," povzdychol. „Chcel som, ale zakaždým ma odbil tým, že nemá čas."

„Príjemný pocit, však?" uchechtol som sa.

Andreas ignoroval moju škodoradosť. „Poviem mu to dnes po pretekoch. Najneskôr zajtra. Máš moje slovo, Max."

„Tvoje slovo za veľa nestojí," odfrkol som.

Andreas rezignovane povzdychol. „Veľa šťastia, Maximilian."

Osamel som. Privrel som oči a z pier mi unikla nadávka. Prečo si nedá pokoj? Všetko bolo jednoduchšie, keď som ho nemal na očiach. Bolo jednoduchšie zabudnúť. Na svoju ďalšiu šancu čakal márne. Nemal som v pláne mu ju ponúknuť. Pravdepodobnosť, že by moju dôveru znovu zadupal do zeme, bola privysoká.

Schmatol som zo stola prilbu a vyšiel som pred budovu West Hillu. Prvý krát sa finále majstrovstiev konalo práve tu, v Seattli.

Tari sa na mňa usmiala. „Vyhráš to," šepla a pobozkala ma. „Viem, že áno."

„Milujem ťa, Tari," vydýchol som skôr, ako som si to stihol premyslieť.

Usmiala sa. Vzala moju tvár do dlaní a vášnivo ma pobozkala pred všetkými tými ľuďmi. Počul som mnohonásobné cvakanie fotoaparátov, no ignoroval som to. „Tiež ťa milujem, Max," zašepkala. „Či vyhráš alebo prehráš, nič sa na tom nezmení."

Ten úprimný úsmev a láskavý pohľad v očiach mi vzali akékoľvek ďalšie slová. Nezmohol som sa na viac, ako jej ten úsmev opätovať.

Jeden z komentátorov vyzval účastníkov, aby sa pripravili na štart. Nasadil som si helmu a zamieril k autu.

Po mojom boku sa objavil Sai. „Skontrolovali auto?" spýtal som sa.

„Hej. Bez najmenšej závady. Vyhraj to, O'Neil."

„Pokúsim sa," odvetil som a nasadol do auta.

Lily

„Vyhráš, Ryder," usmiala som sa. „Viem, že na to máš. Ale výhra nie je všetko."

„Budem opatrný," sľúbil s úsmevom.