Faster

69.

Ryder

Rachel na mňa uprela pohľad. Zatajil som dych. Rachel sa vždy javila ako jedno z tých dievčat, ktorým na ničom nezáleží. Majú čas, zabávajú sa, žijú z očarovania okolia svojimi bezstarostnými úsmevmi. Teraz jej oči boli vážne. Akoby niekto, koho ste odjakživa považovali za dieťa, za pár sekúnd zostarol o päťdesiat rokov.

„Ostaň alebo odíď, ale zavri tie dvere," šepla a mávla rukou k pootvoreným dverami.

„Ostanem."

„Ostane," vyhŕkol Max súčasne so mnou. Na sekundu sa naše pohľady stretli. Videl som v jeho očiach, že je rovnako zarazený a trochu znepokojený ako ja.

Zavrel som dvere a posadil som sa na stoličku vedľa Maxovej postele. Rachel si pritiahla druhú stoličku a postavila ju oproti nám ku koncu postele.

„Kto?" spýtal som sa ticho.

„Sai," odvetila bez mihnutia oka.

„Sai?" zopakoval Max neveriacky. „Vie si sotva zaviazať šnúrky na topánkach. Ako asi by sa mu podarilo za dvadsať minút poškodiť mi auto a ešte sa aj nechať nasnímať kamerami?"

Rachel sa neveselo pousmiala. „Podceňuješ ho. Vždy si to robil. Iba jeden malý Aziat s veľkou papuľou, čo? Obral ťa o veľa peňazí a ty si mu za to ešte aj platil. Nikdy ťa ani len nenapadlo, že by z teba a tvojej stúpajúcej slávy mohol ťažiť ako zo zlatej bane."

Zamračil som sa. „O čom to rozprávaš?"

„Max je mladý a úspešný. V priebehu niekoľkých rokov sa dostal medzi americkú špičku. Má svoju cenu. Do konca života by mohol zarobiť obrovské množstvo peňazí. Pár desiatok rokov by ešte pretekal, potom by šiel do dôchodku, možno by trénoval nových jazdcov, možno by si len užíval peniaze. Jeho meno by postupne vyhaslo, hoci by nepochybne ostalo v pamäti verných fanúšikov." Na sekundu sa odmlčala. Prázdnym pohľadom hľadela na svoje umelé červené nechty. „A potom je tu druhá možnosť. Dôvod, prečo je Deliino meno v týchto kruhoch tak veľmi ospevované. Tragicky zomrela mladá na vrchole svojej slávy. Veľká časť toho uznania však prišla až po tom, čo zomrela, nemyslíš?"

„Kam tým mieriš?" precedil Max cez zaťaté zuby.

Zmeravel som, keď Rachel siahla do tašky, ktorú so sebou priniesla. Čakal som... neviem. Možno zbraň. Namiesto toho vytiahla knihu. Zamyslene sa zahľadela na obálku. „Ak by o tebe teraz niekto napísal knihu, pravdepodobne by bola celkom úspešná. Ak by o tebe niekto napísal knihu po tom, čo si tragicky zomrel len pár kôl pred cieľom, bol by to svetový bestseller."

Rachel ku mne natiahla ruku s knihou. Váhavo som ju od nej vzal. Prekvapene som zažmurkal, keď som na obálke zbadal Maxovu tvár. Rýchlejší. Sai Karayami. Život a smrť legendy.

„Čo to, kurva...?!" vyhŕkol som neveriacky. Max mi knihu vytrhol z ruky a šokovane zízal na obálku.

Rachel sa horko uškrnula. „Strana dvestosedemnásť. Max O'Neil nevytočí zákrutu a vráža do mantinelu. Auto po chvíli začne horieť. Napriek snahe záchranárov, je neskoro. Je mŕtvy. Sai napísal knihu o tvojej tragickej smrti. A takmer ju aj zrealizoval."

Bolo to... zvrátené. Sai. Chlapík, ktorý akoby potvrdzoval porekadlo o psovi, ktorý šteká, ale nehryzie. Sai naplánoval Maxovu vraždu, aby na jeho smrti mohol zbohatnúť. Zdvihol som pohľad od knihy v Maxových rukách a prepálil som Rachel pohľadom. „Odkiaľ to vieš ty?"

„Poznala som ho. Celý ten čas... poznala som ho. Sai mi kedysi dávno pomohol vyhrabať sa zo sračiek, do ktorých som sa dostala. Vždy to hral na to, že sme priatelia. Láskavosť za láskavosť. Nezdržiaval sa možností akokoľvek mi pomôcť a ja som mu dlžila čoraz viac. A Sai... on nie je človek, od ktorého sa dá len tak odkráčať.