Faster

3o.

Max

„Prečo nedvíhaš mobil?" spustil Sai, len čo som ho vpustil do bytu.

„Nemôžem ho nájsť," zaklamal som. Pravdou bolo, že mi Racheline neustále telefonáty a esemesky liezli na nervy, tak som ho vypol.

„Skôr by som povedal, že ťa naplno zamestnávlaa Rachel," zabrlal Sai a prešiel popri mne do obývačky. „Je streda."

Zamračil som sa. „S Rachel som skončil."

Sai sa zasmial. „Hej, hej, jasné."

„Myslím to vážne," trval som na svojom. „Skončil som s ňou. Tentoraz skutočne, nie iba naoko."

„Prečo, preboha?" nechápal Sai. „Myslel som, že ti vyhovuje."

„Zmena je korením života," odvrkol som.

Nakrčil obočie, no vzápätí prekvapene zažmurkal. „Počkaj, ty si ju pustil k vode kvôli tej Lily?" Iba som mlčky prikývol a uprel som zrak na displej svojho mobilu, zisťujúc, čo je nové na Instagrame. „To si si ich nemohol nechať obe? Aspoň som si mohol byť istý, že jedna z nich ti dá a ty nevyrobíš nejaký ďalší škandál."

Zamračil som sa. „Prečo máš pocit, že mi Lily nestačí?"

„Nikdy ti nadlho nestačila iba jedna," odvetil Sai a vylovil z tašky nejaké papiere. „Toto mi podpíš."

„S Lily je to iné," odsekol som a ignoroval som papiere, ktoré mi Sai podával.

„V čom?" zasmial sa. „Nebodaj si sa do nej zamiloval?" Zaškrípal som zubami. Niekedy vážne netušil, kedy si zahryznúť do jazyka. Chcel som niečo odvrknúť, no jeho ďalšie slová mi vzali dych. „Zamiloval si sa ty vôbec niekedy naozaj?"

Na moment sa mi pred očami zatmelo a v ušiach som počul šum vlastnej krvi. A jej smiech.

„To z teba hovorí iba mladícka nerozvážnosť, Maxim."

„Tak to nie je. Ja... milujem ťa. A skutočne s tebou chcem stráviť zvyšok života."

„Viac ako vyhrať majstrovstvá?"

„Viac ako čokoľvek na tomto svete."

Tá spomienka prišla nečakane a vzala mi z pľúc všetok kyslík. Trvlo niekoľko sekúnd, kým tá tiež povolila a ja som sa konečne dokázal nadýchnuť. „Vypadni," šepol som priškrtene. „Zmizni odtiaľ, Sai. Vypadni!" Sai, šokovaný mojím výbuchom, radšej rýchlo vypadol.

Jej tvár v mojich spomienkach nevybledla ani po šiestich rokoch. A taktiež som ju nikdy neprestal milovať.

Mlčky som pozoroval krásnu brunetu opierajúcu sa o zelené závodné auto a zvečnenú na fotografii. Po chvíli som fotku obrátil a končekmi prstov som prešiel po úhľadnom rukopise. Pre pekného a naivného chlapca, ktorý si myslí, že by mi mohol konkurovať. Delia

Pousmial som sa pri spomienke, ako sa do mňa s radosťou navážala, lebo som bol mladší ako ona. Tých osem rokov však strácalo význam zakaždým, keď sa naše pohľady stretli. Spôsob, akým som sa do nej zamiloval, bol prinajmenšom šialený.

Ona bola tá najúchvatnejšia žena, ktorá mala pod palcom motory každého druhu a ja naivný chlapec, ktorého na prvý pohľad očarila. Kvôli nej som sa rozhodol urobiť zo závodenia čosi viac ako len koníček.

Mame sa nepáčila – bola príliš svojhlavá a nespútaná. Vraj som to od nej pochytil. A otec... v tom čase som ani netušil, ktorý kontinent svojím očarujúcim úsmevom práve dobýja. Niežeby mi záležalo na tom, čo si mysleli. V tom čase mi nezáležalo na ničom tak veľmi ako na Delii.

„Mám z toho zlý pocit, Max."

„To je v poriadku. Ty to dnes vyhráš, Del. Si úžasná a máš na to."

„Myslíš?"

„Som o tom presvedčený."

„Milujem ťa, Max."

„Ja teba viac, ty moja závodníčka."

Boli to národné majstrovstvá a Delia mala vysokú šancu na výhru. Spolu s ňou ešte jeden závodník. A tiež Erik White.

Bolo to finále a závod sa blížil ku koncu. Delia bola druhá a White jej bol v pätách. Vedel som, že aj ak nezvíťazí, pokúsi sa byť lepšia ako on. Ich rivalita bola vzájomná.

Blížila sa najzákernejšia zatáčka a Erik sa ju chystal obísť. No Delia bola príliš súťaživá na to, aby ho nechala. Bokom do nej vrazil práve v tej najnevhodnejšej chvíli. Obaja stratili kontrolu nad vozidlami, no White to vykryl. Delia nie.

White skončil so škrabancom na karosérii a Delia bola mŕtva.

Naprázdno som prehltol a uvoľnil som prsty zvierajúce okraj stola. Ani teraz, keď bol mŕtvy tiež, som mu nedokázal odpustiť, že mi ju vzal. Že spôsobil smrť nežnej, láskavej a šťastnej mladej ženy, ktorú som tak bezhranične miloval.

Trochu krátka kapitola, ale významný kúsok Maxovej minulosti :) #A