Faster

65.

Ryder

Lily mi venovala úsmev, keď som preletel okolo nej. Zložil som nohu z plynu a prešiel ešte jedno kolo pomaly, aby som nechal motor vydýchnuť. Napokon som zastavil pri Lily. „Tak, aké to bolo, slečna rozhodkyňa."

Zamyslene pokývala hlavou. „Dobré. Hodné víťaza."

Lily sa zachvela, keď zafúkal chladný vietor, a nasadla ku mne do auta. Bola polovica septembra a to v Seattli znamenalo rýchle ochladenie. Časy na tielko a šortky už ustupovali. „Mala by si sa obliekať teplejšie, ak nechceš to moje víťazstvo preležať v posteli," podotkol som.

Lily sa usmiala. „To by som si nenechala ujsť. Vyhráš to, Ryder. Som si tým istá. Ale aj keby nie, nič to nezmení. Stále budeš ten istý Ryder a na ďalší rok to skúsiš s ešte väčším odhodlaním."

Pomaly som pokrútil hlavou. „Toto budú posledné majstrovstvá, ktorých sa zúčastním," odvetil som a pousmial som sa. „Nadya chcela, aby som ich vyhral. Urobím všetko pre to, aby som toto jej želanie naplnil." Už to bol mesiac, čo zomrela. Stále každá spomienka na ňu pekelne bolela, ale chcel som na ňu spomínať. Tá bolesť bola lepšou možnosťou ako zabudnutie. „Kvôli nej sa pokúsim vyhrať. Ale zároveň to bude koniec mojej účasti v majstrovstvách. Honba za výhrou mi nič neprinesie."

Lily sa pousmiala. „Chápem to. A... som rada. Každý ďalší závod je nielen šancou na výhru, ale aj riskom, že sa ti niečo stane."

„Budem opatrný," usmial som sa. „Opatrný, ale rýchly."

„Ja viem," odvetila a prehodila si vlasy z ramena na chrbát.

„Ďakujem," šepol som po chvíli.

Lily na mňa prekvapene pozrela. „Za čo?"

„Za všetko," mykol som ramenom. „Že mi veríš. Že sa na teba môžem spoľahnúť. Že si tu... práve teraz."

Lily sa usmiala. „Nebuď taký namyslený, Keller. Som tu hlavne kvôli sebe, nielen kvôli tebe. Rose robí najúžasnejšie muffiny na svete."

Uškrnul som sa. „Tak kvôli sebe, hej? Môžem teda ja urobiť niečo kvôli sebe?"

„Skús," vyzvala ma a žmurkla.

Dve sekundy. Presne toľko mi trvalo vziať jej tvár do dlaní pobozkať ju. Prekvapením sa jej rozšírili zreničky, no neodtiahla sa. Po chvíli som ucítil jej prsty na svojom ramene. Telom mi prebehla vlna túžby, keď mi bozk začala opätovať. Tak dlho som na toto čakal. Nahla sa bližšie a prstami mi vkĺzla do vlasov. Jemne za ne zaťahala a ja som jej slastne zastonal do pier.

Na sekundu som sa odtiahol, aby som nabral dych a mohol sedadlo posunúť dozadu. Vzápätí som si Lily posadil do lona. Zelenkasté oči jej zahoreli a tentoraz pobozkala ona mňa. Jednou rukou som jej zovrel stehno a druhou som jej vkĺzol do vlasov.

Obaja sme sa strhli, keď sa Malcolmovým pozemkom rozoznelo ostré trúbenie. „Prosím, nie na mojom pozemku a hlavne nie pred mojimi očami," ozval sa z megafónu Malcolmov hlas.

„Božemôj," zastonala Lily a schovala si tvár do môjho trička. „Toto je... bože, prečo nemohol prísť neskôr?"

Ticho som sa rozosmial. „Ja to s ním vybavím."

Lily sa odtiahla a tvár jej zalievala červeň. Nevedel som presne, či je to hanbou alebo vzrušením. Vrátila sa na svoje sedadlo a hľadela všade, len nie rovno cez čelné sklo, kde bolo vidieť vyškereného Malcolma.

Zabijem ťa, naznačil som perami a ukazovákom som si prebehol po hrdle.

„Tiež ťa mám veľmi rád, Keller," zahučal do megafónu. Ticho som zastonal.