Faster

58.

Lily

„Toto rande vyzerá nádejne," žmurkla na mňa Willa.

„Nezakríkni to," odvrkla som s úsmevom a pohľadom som prebehla množstvo ľudí okolo nás. Po chvíli som zbadala Rena a Rydera, ktorí k nám mierili s úsmevmi na perách. Môj pohľad upútal Ryder. V obleku a s červenou kravatou vyzeral ohromne. Pobavene nadvihol obočie, keď si všimol môj pohľad.

„Dúfam, že neľutuješ, že si súhlasila," prehovoril a podal mi pohár s mojitom.

„Nie, zatiaľ nie," odvetila som a usmiala som sa. „Len priveľa fotografov na môj vkus."

Ryder sa zasmial. „Vyzeráš úchvatne. Myslím, že sa nemáš čoho báť."

„Ďakujem," usmiala som sa a pohľadom som na chvíľu spočinula na bledoružových šatách, ktoré mi siahali po kolená. Willa sa do nich zamilovala na prvý pohľad, a tak bolo rozhodnuté, ktoré kúpime.

Napila som sa mojita a primkla som sa bližšie k Ryderovi, keď okolo nás prechádzal fotograf. Jeho blízkosť a alkohol vo mne vyvolávali pocit bezpečia.

Na moment môj pohľad zavadil o Maxa. Stiahlo mi hrdlo. V jednej ruke držal pohár s drinkom a druhou objímal okolo pása Molly Hamiltonovú. Ryder mi objasnil, že sú už dlho dobrí priatelia. Spočiatku sa mi nezdalo, že je to z jej strany iba priateľské, no potom som si všimla, že sa takto lepí takmer na všetkých.

Max zrazu zdvihol zrak a naše pohľady sa na pár sekúnd stretnúť, no neušlo mi jeho prekvapenie, keď si všimol, že som tu s Ryderom. Boli sme tu už dlhšie, no on a jeho spoločnosť dorazili len nedávno, očividne v náladičke.

Odvrátila som zrak a vydýchla som z pľúc zadržiavaný dych. Cítila som na sebe Ryderov pátravý pohľad, keď som na ex dopila takmer polovicu svojho drinku.

„Nechceš si zatancovať?" spýtal sa Ryder a vzal mi z prstov pohár, v ktorom ostali už len kocky ľadu a niekoľko lístkov mäty. Jeho zamatový hlas ma vytrhol z myšlienok na Maxa.

Prinútila som sa k úsmevu. „Iba ak mi nepošliapeš topánky."

Ryder s uchechtnutím podal pohár čašníkovi, ktorý práve prechádzal okolo. „Keď sme spolu tancovali naposledy, na pošliapané topánky si sa nesťažovala."

„Zato som sa sťažovala na všetko ostatné," usmiala som sa. „Najmä na tvoju prítomnosť."

„To si pamätám," usmial sa. „Dúfam, že sa to nebude opakovať."

„Iba ak ma nenaštveš," povedala som, no vzápätí som prekvapene vypískla, keď ma Ryder zatočil a vzápätí pritiahol k sebe. Nebyť jeho pevných paží, zrejme by som pri výške tých podpätkov skončila na chirurgii.

Zadívala som sa do jeho hlbokých, modrých očí pod tmavou klenbou obočia. Usmial sa a v očiach mu zaiskrilo. Sklopila som zrak a cítila som červeň, ktorá sa mi vliala do líc. Upierala som zrak rovno pred seba – na jeho pery. Na moment som dostala chuť ho pobozkať. Ale to by nebol dobrý nápad.

„Ryder Keller, ak sa nemýlim," ozval sa za mnou neznámy mužský hlas.

Ryder zdvihol zrak a zazrela som prekvapene v jeho očiach. „Áno, to som ja."

Obrátila som sa a zazrela som muža v strednom veku. Spoznala som v ňom Maxovho sponzora, no na meno som si nemohla spomenúť. Pamätala som si ale nepríjemný pocit, ktorý vo mne zanechal.

Natiahol ruku k Ryderovi a oslnivo sa usmial. „Som Russel Reyes, ale to určite vieš."

Ryder, stále zaskočený, si s ním potriasol rukou. „Rád vás spoznávam, pán Reyes."