Faster

37.

Max

Nerád som svoje auto zveroval niekomu inému. Ženy, ktorým som kedy prenechal svoj volant by som mohol zrátať na jednej ruke a stále by bol dostatok voľného miesta. Ale keď už som to urobil, nemohol som sa vynadívať.

Lily držala volant pozvoľna, akoby presne vedela, ako ho ovládať bez nutnosti vynaloženia námahy. Pohľadom mapovala cestu pred sebou a z času na čas zablúdila pohľadom ku mne.

Nevedel som, kam ma to berie, no nemohol som namietať. Ak bolo niečo, o čom som si bol istý, že to nikdy neurobím, bolo to šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Bez ohľadu na to, či to bol jeden panák alebo celá fľaška.

Lily zaparkovala pri chodníku v krajnej štvrti Seattlu. „Kde to sme?" spýtal som sa, keď sme vystúpili. Vôbec som to tu nepoznal.

So záhadným úsmevom ma chytila za ruku a kráčali sme hore ulicou. Po chvíli tlmená hudba naberala na intenzite a ja som si postupne uvedomoval niekoľko vecí. Že je to dôvod, prečo je ulica lemovaná toľkými parkujúcimi autami. A že je to miesto, kam smerujeme.

Lily ma viedla k dvojposchodovej vile s bazénom a obrovskou záhradou. Prešli sme krížom cez trávnik, mieriac k dverám. Lily neklopala, skrátka iba otvorila dvere a vtiahla ma do haly plnej dymu, tvrdej hudby a spotených tiel.

„Patrí to kamošovi môjho kamoša... aspoň tak mi bolo povedané," zakričala Lily, aby prehlušila hudbu. Prepletala sa pomedzi tancujúce dvojice a ja som ju nasledoval do zadnej časti prízemia, ktoré bolo tvorené obrovskou obývačkou prepojenou s kuchyňou. Celé prízemie bol vlastne jeden obrovský otvorený priestor. Dom ako stvorený na žúry.

„Lily!" vykríkol ktosi vedľa mňa. O pár sekúnd neskôr zmizlo moje dievča v objatí vysokej Afroameričanky. „Celú večnosť som ťa nevidela."

„Ahoj, Sydney," prehovorila Lily a keď sa odtiahla, zbadal som jej úškrnok. „Akosi som v poslednom čase Randyho zanedbávala."

„Patrične sa aj sťažoval," zasmiala sa Sydney.

„Nevieš, kde ho nájdem?"

„Pred chvíľou šiel – aha, tam je!" Sydney kývla k skleným dverám vedúcim do záhrady. Pozrel som tým smerom a zazrel som chlapíka s rukami založenými na hrudi, ktorý bezostyšne zízal na dve tancujúce baby. Keď si ho všimli, iba sa uškrnul a poslal im vzdušný bozk. Obrátil sa naším smerom, no po niekoľkých krokoch sa zarazil. Hľadel rovno na Lily. Po niekoľkých sekundách jeho tvár rozžiaril široký úškrnok a začal sa prepletať davom, aby sa dostal k nám.

„Greenová!" zvolal a jeho hlas prehlušil aj tvrdú muziku. Strhol Lily do medvedieho objatia a ja som prekvapene zažmurkal, keď dlaňami skĺzol k jej zadku a zovrel ho. „Neviem, či ti v prvom rade povedať, že ťa rád vidím alebo ti najprv naplieskať na tú chutnú prdelku, že si sa uliala z mojej narodeninovej párty."

„V prvom rade daj od nej ruky preč," zavrčal som ostrejšie, ako som zamýšľal.

Chlapík prekvapene zdvihol zrak ku mne a poslušne zdvihol ruky do vzduchu na znak, že sa vzdáva. Vzápätí sa rozosmial. „Nemusíš žiarliť. Tuto s tou sladkou kvetinkou sa poznáme od plienok."

Lily nad ním iba pobavene potriasla hlavou a ja som sa zamračil. Bol to presne ten typ chlapa, ktorého sa báli všetci otcovia a snažili sa držať svoje dcéry mimo jeho dosahu.

„Randy, to je môj priateľ Max."

„Tak priateľ?" vypískol ten Randy a zvedavo si ma premeral pohľadom. „Randal," predstavil sa a priateľsky ma pobúchal po chrbte. Kývol som na pozdrav a nespúšťal som ho z očí.