Faster

46.

Lily

„Bože! Nielenže mám smolu na chlapov, ale ešte aj na šaty," zafňukala Willa spoza dverí skúšobnej kabínky. „Najprv tvoj prekliaty brat. A teraz ešte aj Randal. Došlo na nich obdobie dozrievania testosterónu alebo čo?"

„Randy? Ušlo mi niečo?" uškrnula som sa.

„Ušlo ti toho dosť. Napríklad, že sa ma tvoj brat pokúsil pozvať na rande. A pár hodín po tom som narazila na Randyho. Vraj majú v piatok nejakú dôležitú rodinnú oslavu a on potrebuje doprovod. A... bože, je to Randy. Ukecal ma, aby som s ním šla. No ale aj Ren si chcel vyjsť v piatok. Sypal zo seba reči o tom, že to medzi nami nechce pokaziť ešte väčšmi a že by sme mali zabudnúť na to, čo sa stalo. Ibaže to neznelo tak, že by chcel zabudnúť. A potom mi navrhol kino."

„A súhlasila si?"

„Hej, to bolo ešte predtým, než som hovorila s Randym. Bože, to sú takí idioti. Obaja. Čo mám robiť, preboha?"

„Uhm... vyber si jedného z nich a tomu druhému šetrne oznám, že nemôžeš," mykla som rameno a podala som Wille ďalšie šaty.

„Ale keď ja neviem, s ktorým chcem ísť! Ren ma pozval ako prvý, ale tak kino sa dá zrušiť a Randy-,"

„Randy má prinajmenšom tridsať dievčat po ruke kedykoľvek si len zmyslí," pripomenula som jej.

„Ale mala som pocit, že je to preňho naozaj dôležité, chápeš? A Ren... ak by som ho teraz odmietla, urazil by sa. A urazený Darren Green, to by bolo desaťkrát horšie ako predtým. Ako som už neraz povedala – tvoj malý brat je skrátka idiot." Willa otvorila kabínku a vyšla von v saténových čiernych šatách.

„Tieto vyzerajú úžasne," usmiala som sa.

Willa sa zadívala na svoj odraz v zrkadle. „Myslíš? Úžasne na rande alebo úžasne na večeru u rodičov?"

„Úžasne na čokoľvek, čo si vyberieš," usmiala som sa.

„Hovorme o niečom inom, nie o Renovi a Randym. Prosím. Čo ty a Max? Ty a Ryder? Ty a ktokoľvek?"

„Max ma včera pozval na obed a... trochu sme si vyjasnili ten večer, keď sme sa vrátili z Chicaga. A večer ma vzal do autokina, ktoré sme mali iba pre seba. Na Mr. & Mrs. Smith," usmiala som sa.

„Úú, tvoj obľúbený film," uchechtla sa Willa. „Topila si sa blahom už od začiatku alebo až o päť minút?"

„Od začiatku... a už sa to len začalo stupňovať, keď sa v polovici filmu namiesto popcornu vrhol na mňa," priznala som s úškrnom.

„Ou, nejaké detaily?"

„Ani náhodou," zasmiala som sa. „No a deň predtým som chcela fotiť pri jazere, tam, kde sme sa už raz stretli. No a bol tam aj tentoraz. No... v podstate sme obaja skončili v tom jazere. Oblečení.

Bože, Willa, cítim sa pri ňom naozaj dobre. Ibaže mám pocit, akoby som tým podvádzala Maxa. Čo ak by nás niekto zahliadol a Max by sa to dozvedel?"

„Max by to už nejako predýchal. Tak ako aj tú prehru. Beriem tie šaty. Ešte musíme zohnať nejaké topánky."

Ibaže Max tú prehru len tak nepredýchal. Len sa našiel väčší problém na predýchanie, ktorý zatienil tú prehru. Jediné, čo by bolo horšie ako to, že som mu zatajila, že sa stretávam s Ryderom, by bolo zatajenie mojej záľuby v rýchlych autách.

Ryder

„Keď som bol malý, každú zimu som chodieval k svojmu dedovi. Žil v malom meste na severe Nórska."