Faster

52.

Max

„Kurva," zavrčal som pri pohľade na stopky pripevnené k volantu. Táto jazda bola ešte horšia ako tá predošlá.

S povzdychom som spomalil, keď som zaregistroval Ginu, ktorá mi mávaním naznačovala, aby som zastavil. Gina bola súčasťou môjho tímu a bola odborníčkou na aerodynamiku a stratégiu jazdy. Vedľa nej postával jeden z mojich mechanikov a zároveň Ginin manžel.

„Čo?" zavrčal som, keď auto zastavilo vedľa nich a ja som vystúpil.

Gina podišla bližšie. „Skús začať brzdiť tak o štyri metre skôr. S plynom sa nenáhli. Bude lepšie-,"

„Nepočúvaj ju!" Pohľadom som zavadil o približujúceho sa Saia. „Brzdi. To isté ti hovorila počas závodu, a aha, prehral si."

Gina sa zamračila. „Áno, lebo keby nebrzdil, skončil by na najbližšom mantineli. Nemusel by brzdiť, ak by ma poslúchol na začiatku a vymenil pneumatiky, ako som hovorila."

„Na dnes stačí," prehovoril som skôr, než Sai stihol niečo odseknúť. „Končím."

„Ehm," odkašľal si David. „Chceli by sme si s Ginou vziať na pár dní voľno. Posledné týždne sme tu dennodenne a náš syn-,"

Videl som, že sa Sai chystá niečo namietnuť, ale predbehol som ho. „Máte ho mať. Týždeň. V utorok nech ste tu."

„Ďakujeme," usmiala sa na mňa Gina.

Jej úprimný úsmev mi na moment pripomenul Lily. Jej sladký úsmev, ktorý mi tak často ponúkala. Chýbal mi. Chýbala mi ona. Viac, než by som bol povedal.

„Si normálny, O'Neil?" zavrčal Sai, keď tí dvaja zmizli. Mieril som do kaviarne a Sai mi bol v pätách. „Nemôžeš si veľmi dovoliť platiť im za to, že tu nie sú. Tvoji spoznori tým nebudú nadšení. Už tak mi bolo povedané, že ťa posledné týždne pričasto vidno v baroch alebo opitého na ulici."

„Dvojité espresso," povedal som čašníčke a sadol som si za náš zvyčajný stôl.

„Nemal si sa rozísť s Lily. Ak už nič iné, aspoň ťa zamestnávala, takže si nemal čas robiť problémy."

„Nehovor mi, čo mám a nemám robiť, Sai," zavrčal som.

„Prestaň sa chovať ako rozmaznaný fagan, ktorý nemá to, čo chce a-,"

„Lenže ja som rozmaznaný fagan, ktorý nemá, čo chce," uchechtol som sa sucho. „A momentálne chcem iba dopiť svoju kávu. Vyhrať majstrovstvá. Skôr či neskôr zomrieť na dráhe a nie na otravu alkoholom." Nájsť svoju Deliu.

Sai ma prepálil zlostným pohľadom a vstal. „Len aby sa ti to želanie nesplnilo."

Ryder

Nad hlavou mi zazvonil zvonček, keď som otvoril dvere kaviarne. Ten zvuk však zanikal v tónoch francúzskeho jazzu a rozhovoroch zákazníkov. Obzrel som sa okolo seba. Kaviareň bola viac než spolovice plná. Bolo krátko pred deviatou. Pohľad mi padol na voľný stôl v rohu po mojej pravici.

Po chvíli váhania som si sadol za ten stôl. Krátko na to ku mne pricupitala čašníčka. „Dobrý deň, čo si dáte?" usmiala sa na mňa.

„Macchiato," usmial som sa trochu roztržito.

Pery sa jej roztiahli do úsmevu. „Macchiato," zopakovala, snažiac sa napodobniť môj francúzsky prízvuk. „Rovnaký prízvuk, rovnaké miesto, rovnaká káva," zasmiala sa. „Poslal vás namiesto seba?"