Faster

56.

Ryder

Keď som sa zobudil, bol už obed. Lily bola preč. A závraty tiež. Až v kuchyni som narazil na dôkaz, že nezmizla iba tak. Pousmial som sa pri čítaní lístka, ktorý nechala opretý o tanier s kakaovými croissantmi z pekárne na druhej strane ulice.

Niektorí z nás pracujú, iní vyspávajú, a ja som nemala to srdce budiť ťa, keď som odchádzala. Vezmi si lieky, nerob hlúposti a oddychuj. Dobrú chuť a nemáš za čo. L

Zhltol som raňajky a na moment som myslel, že sa znovu vrátim do postele a dospím aj zvyšok dňa, no potom som to zavrhol. Namiesto toho som sa taxíkom zaviezol ku klinike.

Cestou som stretol Jonathana, ktorý vyzeral, že je na odchode. Keď ma zbadal, spomalil a premeral si ma skúmavým pohľadom. „Hádam, že je ti lepšie."

Prikývol som. „Ako jej je?"

„Pred piatimi hodinami sa prebrala, ale dali sme jej lieky, po ktorých znovu zaspala. Bude v poriadku."

„Je silná," šepol som. Jonathan sa súhlasne usmial a kývol mi na pozdrav. Pokračoval v ceste a ja som zamieril k izbe, kde ležala Nadya.

„Môžem ísť k nej?" spýtal som sa sestry, ktorá práve vyšla z jej izby.

Premerala si ma prísnym pohľadom. „Nie na dlho. Potrebuje odpočívať."

Neprítomne som prikývol a prekĺzol som popri nej do miestnosti. Nadyina bledá tvár splývala s vankúšom a prikrývkami, čo ešte viac zvýrazňovali tmavé vlasy. Ticho som sa posadil na stoličku a chytil som jej dlaň do svojich. Bola o niečo teplejšia ako včera. Vrhol som pohľad na pípajúce prístroje kúsok odo mňa. Aj jej životné funkcie boli lepšie ako včera.

„Ach, Nadi," vydýchol som a zavrel som oči. „Budeš v poriadku. Viem to."

Otvoril som oči a prekvapene som zažmurkal, keď som uvidel Nadyine vyčerpané modré oči vpíjajúce sa do mojich. „Nadi?" hlesol som, dúfajúc, že ma neklame zrak.

Pousmiala sa a ľahko stisla moju dlaň. „Si tu."

„Samozrejme, že som tu," šepol som a palcom som jej prešiel po hánkach prstov.

Pohľadom preletela miestnosť a ja som zazrel záblesk nepokoja v jej očiach. Nemala rada túto miestnosť, radšej by už znova bola vo svojej izbe. Znervózňovalo ju pípanie toľkých prístrojov, hoci sa mohlo zdať, že po takej dobe si na to už zvykla. „Ostaneš tu so mnou?"

„Ostanem," odvetil som a nežne som sa usmial. Voľnou rukou som jej z čela odhrnul neposlušné pramienky vlasov. „Ostanem."

Max

„O'Neil!"

Zastal som po ceste k svojmu autu a obrátil som sa. Ráznym krokom ku mne mieril David. Premeral som si mechanika skúmavým pohľadom. „Potrebuješ niečo?"

David mi bez slov podal nejaké papiere. Vzal som si ich a prebehol som pohľadom po obsahu. Vzápätí som sa zamračil. „Výpoveď? Prečo?" vyhŕkol som zmätene.

David sa uchechtol. „Azda očakávaš, že tu ostanem, keď si vyhodil moju manželku?"

Prekvapene som zažmurkal a sledoval Davidov vzďaľujúci sa chrbát. „Neviem, o čom to hovoríš!" zavolal som za ním zmätene.

David sa obzrel a premeral si ma pohľadom. „Tak by si mal asi viac komunikovať so svojím manažérom."

•••

„Ty si vyhodil Ginu?!" okríkol som Saia, keď mi otvoril dvere svojho bytu.

„Máme rozpočet, ktorý musíme dodržať," mykol ramenami a naznačil mi, aby som vošiel dnu.