Faster

19.

„Pôjdem s ním do Kalifornie!"

Willa sa zasekla pri robení kávy a vytreštila na mňa oči. „S Maxom? Čo, ako, prečo, kedy?!" Zavolala na svoju kolegyňu a vzápätí ma schmatla za ruku a vtiahla do miestnosti pre zamestnancov. „Tak?"

„Včera ma vzal na večeru, chcel ma prekvapiť. Od dnes do soboty bude v Portlande kvôli nejakým jednaniam so sponzormi a tímom. Na budúci týždeň vo štvrtok je druhý zo štyroch závodov Majstrovstiev a je to v L.A. A on chce, aby som šla s ním!" dodala som a pery sa mi roztiahli do úsmevu.

Willa sa tiež uškŕňala. „To je skvelé, ale ako ťa poznám, nejako by si sa tam dostala aj bez toho, aby ťa pozval."

„To je detail!" mávla som rukou. „Bude to iné. Zákulisie, Max..." Rozosmiala som sa, stále som tomu nedokázala uveriť. Pozval ma. Podľa mojich informácií si Max nikdy predtým nikoho na závody nepozval.

Willin skúmavý pohľad ma vytrhol z myšlienok. „Čo je?" nadvihla som obočie.

Pomaly pokrútila hlavou. „Ja len... akosi zabúdame na to, že to nie je skutočné. Berie ťa tam ako svoju frajerku – a tú si zohnal iba kvôli reputácii." Prekvapene som zažmurkala a naprázdno prehltla. Uprela som zrak na Willin strieborný náramok a snažila som sa nedať najavo, ako sa ma jej slová dotkli. Najmä preto, lebo mala pravdu.

Max mohol mať naozaj ktorúkoľvek. Bol stvorený na zvádzanie a všetky ženy mu vždy podľahli. Pri žiadnej sa nezdržal, až na zopár niekoľkotýždňových známostí. Koľko z nich to iba predstieralo?

Willa ma pevne objala, no nemala som silu jej to opätovať. „Ani netušíš, ako veľmi si prajem, aby si našla niekoho, kto na teba bude dobrý a s kým budeš šťastná. Ale si moja kamoška a je mojou nepísanou povinnosťou dávať pozor na každého bastarda, ktorý by ti mohol ublížiť."

Napriek prudkému poklesu nálady sa mi z hrdla vydral smiech. „Vieš, že znieš ako môj brat?"

„Och, božechráň!" vyhŕkla zdesene a pustila ma, aby sa mohla prežehnať.

•••

Vyklopkávajúc prstami o volant akúsi otrasne chytľavú melódiu som striedavo sledoval fotografiu a vchod letiskovej haly. Presnejšie, zízal som na fotografiu a za čas som pohľadom strelil ku vchodu, aby sa nepovedalo.

Bola to tá fotka mňa a Lily z oslavy u Hamiltonovcov. Nedokázal som sa jej zbaviť, neustále som ju nosil so sebou. Posledné dni som na ňu myslel častejšie, než bolo normálne. Od toho utorkového poobedia som o nej nepočul. Niekoľkokrát som sa zastavil vo West Hille, no nebolo tam po nej ani stopy, a ani po Maxovi.

Prekvapenie som sa strhol, keď sa dvere auta otvorili. „Ďalej to už ani zaparkovať nešlo, čo?" zavrčal Malcolm tlmene a pohľadom ukázal na dva obrovské kufre, ktoré vliekol.

„Tiež ťa rád vidím, Mal," uchechtol som sa a vystúpil som. „Rose," usmial som sa na jeho manželku a objal som ju. „Aký bol Madrid?"

„Slnečný a nádherný," odvetila modrooká mulatka a usmiala sa na Malcolma. Ten sa v momente začal topiť ako maslo na rozpálenej panvici. Iba som nad ním prevrátil očami a chopil som sa jedného z kufrov. Podľa váhy a veľkosti patril nepochybne Rose.

„Ach, princezná, tak si mi chýbala," prihovoril sa Malcolm svojmu mercedesu, keď konečne sadol za volant. Rose sediaca na zadnom sedadle iba prevrátila očami.

Malcolm a Rose vlastnili neveľkú vilu pár kilometrov za Seattlom s veľkým pozemkom. Malcolm si na ňom nechal vybudovať kvalitnú závodnú dráhu a pristaval aj garáž. Bola jeho svätyňou, útočiskom, a tiež núdzovým krytom pre prípad, že by sa jeho manželstvo ocitlo v kríze.