Faster

39.

„Moja najmilšia sestrička, zaskočíš za mňa dnes poobede v dielni? Chalani nemôžu a Neil je v Portlande. Prosím, zľutuj sa."

„To mi malo byť jasné, že voláš, lebo niečo potrebuješ," uchechtla som sa a zívla som.

„Prosím, Lily. Je to fakt veľmi dôležité."

„Čo je také dôležité?"

„Uhm, mám rande."

„Tak ty si ideš užívať a ja mám za teba makať?"

„Nemôžem to zrušiť. Lily! Prejav trochu súrodeneckej milosti voči svojmu malému bratovi."

„Neprejavila som jej dosť už minule?"

„Urobím, čo len budeš chcieť."

„Tak sa nesťažuj, že ťa vydieram, až ti predhodím nový zoznam povinností, ktoré urobíš na oplátku."

„Bože, ty si mrcha. Neil a autá mali na teba odjakživa zlý vplyv."

„Tak kedy?"

„O dvanástej. Nemeškaj."

Mobil zmĺkol. S povzdychom som sa posadila a obzrela po Maxovej spálni. Nebol tu, a zmizli aj džínsy, ktoré boli včera prehodené cez stoličku.

Som vo West Hille, prídem až večer. V mikrovlnke máš raňajky a na poličke sú kľúče od mercedesu. M

Usmiala som sa a pripla som lístok späť na chladničku. O pár minút som sa lačne vrhla na palacinky, ktoré som našla v mikrovlnke. Ako to, že ma tá vôňa nezobudila skôr?

Odomkla som mobil a zadívala som na tentoraz skutočnú fotku mňa a Maxa na pozadí. Na očiach som mala jeho slnečné okuliare a on žmúril do slnka s pobaveným úsmevom na perách. Potom mi pohľad padol na oznámenie o neprečítanej správe. Prišla už včera a bola od Rydera.

Chýbal mi. Chýbalo mi naše jazdenie, jeho spoločnosť, jeho úsmev. Prešli dva týždne, odkedy som zistila, že jeho sestra má leukémiu a stále som neprišla na vhodný spôsob, ako mu to povedať. Chcela som, ale... žiaden vhodný spôsob asi ani nebol.

•••

„Ahoj, Lily," usmial sa otec prekvapene, keď som sa nečakane zjavila pred dverami jeho kancelárie. „Čo tu-,"

„Viem, že Nadya je Ryderova sestra," vyhŕkla som.

Otec prekvapene zažmurkal. Niekoľko sekúnd na mňa mlčky hľadel. Napokon s povzdychom ustúpil a naznačil mi, aby som vošla dnu.

„Ako dlho to vieš?"

„Odkedy som tu za tebou bola. Nadya naznačila niečo o autorovi tej fotky, ale nepovedala mi, kto presne to je. Na ďalší deň som prišla, dúfajúc, že z nej dostanem to meno. Pred klinikou som uvidela Rydera a napadlo ma, že by mohol vedieť... šla som za ním do parku a..."

„Videla si nás," skonštatoval ticho.

Prikývla som. „Ja... ja neviem, čo mám robiť. Povedať mu to? Čo ak bude naštvaný? A prečo to vlastne tak urputne tají?"

„Myslím, že by si mu mala povedať, že to vieš. Je to na tebe. No nech urobíš čokoľvek, prosím ťa, nehovor to nikomu ďalšiemu. Najmä nie Maxovi."

Povzdychla som. „Oci, viem, že sa s Ryderom nemusia, ale nemyslím, že-,"

„Môžeš zaručiť, že ak by šlo do tuhého a on by prehrával, nevyužil by túto informáciu, aby Rydera oslabil?" nadvihol obočie.

Pootvorila som ústa, no hlas moje pery neopúšťal. Bol by toho Max schopný? Predsa bývali priatelia. Áno, Ryder mu ublížil, ale... „Nie, nemôžem to zaručiť. A nemám v pláne mu to povedať. Len neverím, že by to zneužil." Na chvíľu som sa odmlčala. „Ako na tom je?"