Faster

47.

Lily

„Ahoj, baby."

Otvorila som oči a môj pohľad sa stretol s Maxovým. Zelené oči mu v svetle slnečných lúčov žiarili ako smaragdy a pery zdobil tajomný úsmev Mony Lisy. „Ahoj," usmiala som sa. „Odkedy vstávaš skôr ako ja?"

„Dnešok je špeciálny," usmial sa a pobozkal ma.

„Hej," odtiahla som sa a Max nechápavo nakrčil obočie. „Veď som si ešte ani neumyla zuby. Je to nechutné."

„Nehovor," uchechtol sa napriek mojim chabým námietkam ma znovu pobozkal. Kradol mi vzduch z pľúc takým spôsobom, že by to malo byť trestné. Bola som rada, že ležím, lebo toto by moje nohy neustáli. Moje telo nebolo odolné voči niekomu ako bol Maximilian O'Neil.

„Máš pätnásť minút," šepol a usmial sa. „Čakám ťa v kuchyni."

Moja sprcha určite zabrala viac ako pätnásť minút a možno som v duchu dúfala, že by mi to prišiel pripomenúť osobne, no neukázal sa.

„Znovu o rok staršia," uškrnula som sa na seba v zrkadle, keď som si česala vlasy. Všetko bolo rovnaké ako pred rokom. Akurát na mňa v kuchyni čakal Max.

Spálňou sa rozoznelo zvonenie môjho mobilu. S úsmevom som zdvihla. „Ahoj, mami."

„Ahoj, dievčatko moje," prehovorila s úsmevom v hlase. „Všetko len to najlepšie k narodeninám, miláčik. Nech si šťastná, nech máš okolo seba ľudí, ktorí ťa robia šťastnou. Nemôžem uveriť, že už si taká veľká," dodala a počula som jej smrknutie.

„Ďakujem, mami. Som šťastná. Neplač, prosím, lebo začnem tiež. A to som sa práve nalíčila."

„Dobre," zasmiala sa mama. „Nezastavíte sa s Maxom na obed? Iba vy dvaja a ja s otcom," dodala vzápätí.

„Počkaj, opýtam-," zasekla som sa uprostred vety, keď som vošla do obývačky prepojenej s kuchyňou. Stôl bol prestretý pre dvoch a okrem obrovskej kytice ruží tam bolo aj pár sviečok. Na tanieri boli lievance a vôňa javorového sirupu vyplnila celú miestnosť.

„Dávala si si na čas, takže to bude chladnejšie, ako som plánoval," pousmial sa Max a založil si ruky do vreciek.

„Bože," zašepkala som. „Max..."

„Lily? Si tam?" ozvala sa mama a ja som si až vtedy spomenula, prečo som sem vlastne šla.

„Uhm, áno, počkaj minútku," povedala som jej a pozrela som na Maxa. „Mama nás pozvala na obed. Len my a moji rodičia," dodala som.

Max prikývol. „Jasné. Pôjdem, ak ma tam chceš."

„Samozrejme, že chcem," zamračila som sa. „Áno, mami, prídeme. Na dvanástu?"

„To by bolo skvelé! Tak zatiaľ, zlatko. Užívaj si narodeniny!"

„Uhm," pousmial sa Max. „Chcel som začať neobyčajne."

„To sa ti podarilo," usmiala som sa a podišla som k nemu. Chcel niečo povedať, no umlčala som ho bozkom. „Ďakujem, Max. Toto je asi najkrajšie narodeninové ráno, aké si pamätám." Lebo si jeho súčasťou.

„To nehovor, pokým neochutnáš," usmial sa.

•••

„Sme veľmi radi, že ste prišli," usmiala sa na nás mama a pozrela na otca. Poznala som ten pohľad, ktorým sa na nás dívala a aj ten, ktorý vrhla na otca. Hovoril sú spolu takí sladkí, však, Jonathan?

Mama vstala od stola a zamierila k skrinke s alkoholom. Vytiahla z nej obálku prelepenú mašľou. Aj otec vstal a naznačil mi, aby som šla k nim.

„Všetko najlepšie, Lily," usmial sa na mňa a pohladil ma po vlasoch. Potom pozrel na mamu. „Dúfam, že si to užiješ," dodal a podal mi obálku.