Oh, Layla!

•1•

V jednej ruke som tuho zvierala papierik s číslom mojej izby. V druhej som ťahala ťažký kufor.
Izba bola na druhom poschodí. Kto by čakal, že výťahy nebudú fungovať?
Na konci chodby stál chlapec. Všade bolo hrobové ticho.

Keď ma zbadal, zakýval mi. Zpočiatku som mu nevidela do tváre a nevedela som kto to je.
Blížila som sa ku koncu chodby a taktiež aj k mojej izbe.

"Layla! Kde trčíš, čakám tu na teba celú večnosť." ozval sa Aaron.

"Uh, to nebolo milé." povedala som.

Usmial sa.
"Prepáč sestrička." objal ma okolo pliec a vzal mi kufor.

Uľavilo sa mi, že ho už ďalej nemusím ťahať. A tiež, že Aarona pustili z vyučovania.

"Si nervózna?" spýtal sa.

Keby som sa neklepala ako osika, jednu by som mu vrazila.
Niekedy dosť pochybujem, že niekto má horšieho a neschopnejšieho brata ako ja.

Snažila som sa ho prebodnúť pohľadom, no on sa len škeril.

"Dobre, fajn, pochopil som. Čo keby..."

"Aaron, prosím zmlkni." povedala som.

Aaron nedokončil vetu a už sa ani nepokúšal ju dokončiť. Zrejme ma ešte takúto nevidel. Akoby aj mohol?

"Toto je tvoja izba. Teraz je vyučovanie a predpokladám, že si už hovorila s riaditeľom"

Prikývla som.

"Fajn, budeš mať spolubývajúcu, vie o tebe. Vyučovanie sa jej skončí okolo druhej."

Znovu prikývnem.

"Drž sa. Keby niečo, vieš aké mám číslo." povie a ja prikývnem.

"Ďakujem." otočí sa a spokojne odíde na vyučovanie.

Oprela som sa o stenu. Z hlboka som dýchala.
Z vrecka som vylovila kľúč od dverí a otvorila som ich.

Izba, v ktorej budem najbližšie štyri roky bývať nie je veľká. Napriek tomu však vyzerá útulne.
Na každej strane izby bola posteľ a písací stôl. Jedna veľká skriňa(predpokladám, že bude spoločná) a jedny dvere.
Možno je tam kúpelňa. Dúfam, že tam je kúpelňa.
Otvorím ich a okamžite mi odlahne. Je to kúpelňa.

Kufor zostal na chodbe, tak som išla pre neho.
Nemala som to robiť.