Oh, Layla!

•36•

"Zdravím!" Jordan sa zazubil.

Možno to znie divne, ale začínam si zvykať, že sa len tak z ničoho nič objavuje s pomyslením, že mi tým zmení život k lepšiemu. A tiež na to, že sa stále usmieva. Naozaj stále.

"Dobre, pochopil som." povedal, keď zistil, že sa ho snažím prebodnúť pohľadom.

"Prečo sme tu?" pozrela som sa naokolo a zbadala som pavučiny visiace zo schodov. Za čo sakra platia upratovačov?

"Pretože nechcem aby nás spolu videli." povedal.

"Nápodobne. Ľudia dokážu byť pekne paranoidní." uznala som.

"Už si s ním hovorila?" spýtal sa.

Vedela som o kom to hovorí, no predsa som sa ho to spýtala.
"S Aaronom?" Jordan prikývol.
"Nie, ešte nie."

Chytil sa za hlavu a pokrútil ňou.
"A kedy to plánuješ urobiť?"

"Neviem." povedala som potichu.

"Layla!"

"Nie je to také ľahké, dobre?" skríkla som.

Jordan sa poobzeral okolo seba aby sa ujistil, že ma nikto nepočul.
"Pamätaj, že keď to niekto zistí, Aaron nie je jediný, kto má problém. Už len kvôli tomu, že to vieš, v tom s ním ideš."

Bolo ťažké pozerať sa mu do očí, keď okolo nás sa rozliehal hluk z chodby. Navyše bol rovnako vysoký ako Kyle, takže som bola najmenej o hlavu nižšia ako on. A to ani nehovorím o jeho očiach, ktoré boli identické s tymi Kyleovými. Ako je možné, že sa tak podobajú?

"Ja viem. Len, len mi daj pár dní." povedala som nakoniec.

"Dobre. Okej, týždeň." povedal.

"Ale nič nesľubujem."

"Potom to je na veľké..." nedopovedal, pretože niekoho zbadal.

"Máme spoločnosť." šepol a svoj zrak upieral na osobu za mnou.
Otočila som sa, aby som mohla zistiť, kto tam stojí.
"Povedala si, že ideš vybaviť náhradný termín na esej z literatúri." povedala Jenn.

"Viem ako to vyzerá, ale nie to tak. Naozaj." povedala som.

"Vážne? Pretože podľa mňa to je presne tak ako to vyzerá." ruky si skrýžila na prsiach.

"Jenn, prosím, hlavne ma počúvaj." podišla som k nej.
"Asi nestojíš o vysvetlenie, ale aj tak ti ho poviem, dobre?"

Jenn pomaly prikývla. Jordanovi som posunkom ukázala aby odtiaľ vypadol.
"Dobre, ide o toto." a začala som rozprávať. Povedala som jej všetko. Zmienila som sa aj o tej Jordanovej návšteve. To, že bol Kyle takmer nahý som vynechala. Ale inak som jej vytárala všetko. Po celý čas čo som rozprávala zo mňa nespúšťala oči. Mala som pocit, že sa v nich zračí čistá hrôza.

"A ak sa s ním neporozprávaš, všetci ste v kaši?" spýtala sa, keď som dokončila svoj monológ.

"Áno, všetci." prikývla som.

"Najviac Jordan?"

Neochotne som prikývla, pretože som presne vedela kam tým smeruje.
"Dobre, v tom prípade by si sa s ním mala porozprávať. Ty s Aaronom a ja s Kyleom." povedala rozhodne.

"Prečo s Kyleom?"

"Povedzme, že jeho minulosť nie je zrovna nedrogová." povedala a ja som jej nerozumela.

"Ako to myslíš?" keď som to povedala videla som ako zvraštila obočie.

"On ti to ešte nepovedal?"

Znova som pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.
"To nič. Povie ti to vtedy, keď naberie odvahu. Ničoho sa hlavne neboj a nenúť ho do toho." nervózne sa usmiala.

"Fajn, nebudem."

"Dobre, už musím ísť." zaváhala, no keď videla, že mlčím, rýchlo ma objala. Potom sa už len otočila a zaradila sa do radu študentov na chodbe.

Nebudem predstierať, že to nebolo divné a taktiež nebudem predstierať, že ma nezaujíma to čo povedala, ale mám pocit, že Kyleova "drogová" minulosť (tak to nazvala ona nie ja) bola dôvodom, prečo ho Jenn nemala rada. Alebo sa ho aspoň snažila nemať rada. Každopádne nie som typ človeka, ktorý sa za každú cenu snaží zistiť pravdu, i keď by to znamenalo, že by porušil svoje vlastné pravidlá. To rozhodne nie. Kyle mi to povie vtedy, keď to uzná za vhodné a ak mi to nepovie, uzná, že bude lepšie, keď o tom nebudem vedieť, pretože by som sa kvôli tomu mohla trápiť.

Chvíľu mi trvalo kým som si vo svojej hlave usporiadala isté veci, preto som pod tým schodiskom len tak bez pohnutia stála.
"Dúfam, že si jej to vysvetlila." ozval sa Jordan.

"Pozri," otočila som sa smerom k nemu a znova ma prekvapilo, ako veľmi na Kylea podobá," nemysli si, že za mnou môžeš kedykoľvek prísť. Mne osobne to vyhovovalo vtedy, keď sme sa neznášali."

Jordan sa zasmial.
"Ako povieš Layla."

Vtedy som sa radšej bez slova otočila a zamierila do učebne biológie. Úprimne by som asi radšej zostala pod tými schodami, ako sedieť tu na biológií. Navyše, keďže Kyle nebol v škole, pracovala som sama.
Celý čas, čo som sedela na svojom mieste som prebodávala pohľadom hodiny, ktoré viseli na stene. Keď však môj zrak padol na dvere, v okienku na tých dverách som zbadala Kylea.
Ukazoval mi, aby som vyšla von.

"Pani profesorka Tateová?"

"Áno slečna Parkerová?"

"Mohla by som ísť na toaletu?" spýtala som sa.

"Pravdaže." povedala a ďalej sa venovala poznámkam na tabuli.

Potichu som prešla cez triedu s pomyslením na Kylea a na to, že ho ktokoľvek mohol vidieť.
Hneď ako som vyšla z triedy ma chytil za ruku a pobozkal ma.
"Čo tu sakra robíš?" snažila som sa šepkať.

"Nie je to jasné? Bozkávam ťa." povedal a pokračoval v tom čo robil.

"Kyle? Dobre vieš ako to myslím." zamračila som sa.

"Nesiem profesorke esej na literatúru." povedal.

Oh, nepríjemná náhoda pomyslela som si.

Vtedy som začula kroky.
"Prepáč." šepla som a utekala som na toalety.

"Počkaj, Layla!" zasyčal Kyle.
On totiž utekať nemohol. V jednej ruke držal esej na literarúru a v druhej drevennú barlu. Kroky sa približovali a on tam len tak stál a čakal na človeka, ktorý príde.

Ja som sa schovala na toaletách. Našťastie som počula, kto to bol. Profesor Smith. Spýtal sa Kylea čo robí na chodbe a on prosto odpovedal. A to bolo všetko.

"Toto si zapamätám." povedal Kyle, keď prišiel za mnou na toalety.

"Počkaj, čo ak tu niekto je?"

Kyle sa uškrnul.
"Už by sa ukázal."

Začal ma znova bozkávať. Nebránila som sa tomu. Spolupracovala som, no keď zazvonil zvonček, ktorý oznámil koniec hodiny, odtiahla som sa.
"Prídem za tebou." posledný raz som ho pobozkala na nos a odišla som.

"To dúfam!" ozvalo sa za mnou a ja som sa v duchu usmiala.