Oh, Layla!

•18•

"A tak som sa ocitol tu." povedal otec a odpil si z kávy.

Každý sme si našli svoje miesto na sedenie.
Ja som sedela na pracovnom stole, otec na otočnej stoličke, Kyle na malej taburetke a Corey si sadol do malého kresla.
Jedli sme sušienky a pili kávu.

Pripadalo mi to ako nedávno, čo som takto sedela s otcom a Aaronom v dome na strome. Každý sme mali svoj vlastný vankúš a pili sme ovocný čaj. Vtedy sme tam dokázali len tak sedieť celé hodiny.
Kyle a Corey mi pripadali ako rodina. Pretože môj otec (aj keď sa to na prvý pohľad nezdá) je veľmi vyberavý. A to vo všetkom.
Nikdy si mojich priateľov neobľúbil, pretože si myslel, že nie sú pre mňa tí praví. No koniec koncov, takmer vždy mal pravdu, takže som za to rada.

Kylova pera bola zašitá a obočie tiež. Otec povedal, že o tri dni máme prísť znova, aby mu vybral štychy.

"Aká je zatiaľ sezóna?" spýtal sa Kyla.

Kyle sa vyrovnal, akoby išiel prednášať dôležitý príhovor.
"Zatiaľ sa nám darí, no všetko je ešte vo hviedzach. Zajtra musíme odohrať dôležitý zápas proti týmu z Hamiltonovej školy." zazubil sa.

"To rád počujem. Zajtra vás prídem podporiť. Moja čiapka Libertskej školy stále vysí na vešiaku. A Aaron sa tiež poteší." povedal otec.

Kyle sa zamračil.
Vedela som prečo. Otec asi netuší, že Aaron už nehrá. Ale Kyle hovoril, že je to už nejaký rok, čo nenastúpil. Prečo to otcovi nepovdal?

"A Corey? Športuješ?"

"Áno, hrám basketbal." usmial sa.

To som netušila.
V duchu som si zaumienila, že budem chodiť na jeho zápasy.

"Layla bola kedysi roztlieskavačka." povedal otec.

"Otec,.." pebodávala som ho pohľadom.

Kyle a Corey sa na mňa neveriacky pozreli a len len, že sa nerozosmiali.

"Bolo to dávno, fajn? A navyše ma odtiaľ po týždni vykopli. Vraj nie som dobrá podstava pyramídy." rozhodila som rukami.

Vtom momente sa všetci traja začali smiať.
So smiechom som pokrútila hlavou.

"Oci, už budeme musieť ísť." postavila som sa.

"Dobre Layla, nezabudni ma ešte niekedy navštíviť. Aj s nimi." posunkom ukázal na chlapcov.
"A pozdravuj Aarona."

"Neboj, prídeme." objala som ho.

• • •

"Corey, kde mám kľúče?" spýtal sa Kyle.

"Ty budeš sedieť vzadu. Šoférujem ja." Corey sa uškrnul a utekal do auta.

Kyle sa za ním chcel rozbehnúť. Načiahla som sa za jeho rukou.
"Čo nechceš sedieť so mnou?"

"Layla vieš, že chcem, ale nechcem any sa Jeepu niečo stalo." zamračí sa.

"Corey to zvládne."

"Radím mu aby to zvládol."

Usmiala som sa.

Nasadli sme do auta. Corey hneď zapol rádio a pripol si bezpečnostný pás.
"Aká je ďalšia zastávka?" spýtal sa Corey.

"Miesto, kde žiješ posledné dva roky." Kyle odpovedal.

Corey prikývol a naštartoval.

"Tvoj otec sa asi dlho s Aaronom nestretol, však?" spýtal sa Kyle.

Smutne som prikývla.
"Odkedy začal chodiť na výšku. Takmer vôbec doma nebol."

"Máš z toho zlý pocit?"

"Viac než len zlý."

"Čo ak je v tom zapletený Jordan?"

"Kyle, Jordan je síce kretén, ale to neznamená, že za všetko zlé môže on."

"Podceňuješ ho."

"Kyle."

"Dobre, už som ticho." otočil sa k oknu.

"Nechcela som aby si bol ticho." povedala som.

"Dobre. Najlepšie by bolo keby si sa s ním porozprávala." povedal.

Prikývla som.

• • •

V ten večer sa mi nechcelo ísť do svojej izby. Jenn by už pravdepodobne spala a ja by som tiež išla do postele. Ale dnes som chcela byť hore. Chcela som pozorovať východ slnka, tak ako som o tom vždy snívala.

Coreyho sme odprevadili do jeho izby a my sme ešte zostali vonku. O takejto dobe na dvore nikto nie je. Len my.

"Páčiš sa mu," povedala som, "môjmu otcovi."

Kyle sa usmial.

"Môjmu otcovi by si sa nepáčila. Nepochádzaš z bohatej rodiny." povedal.

"Tvoj otec je zakomplexovaný snob."

Začal sa smiať.
"Na svojho otca som počul veľa sprostých slov, ale slovo zakomplexovaný ešte nie."

Usmiala som sa.
Začali mi omŕzať prsty. Už nebolo tak príjemne ako pred pár hodinami.

"Nechceš ísť ku mne?" spýtal sa.

Prikývla som.
"Ale pod jednou podmienkou."

"Počúvam."

"Nebudeme spať."

Kyle sa tváril udivene.
"Prečo?"

"Mám chuť na maratón Harryho Pottera."

Teraz sa tváril mierne šokovane.
"Máš šťastie, že môj spolubývajúci nie je doma, a že si pod posteľou schováva pukance." zasmial sa.

Chytil ma okolo pliec.
"A nezabudni, žiadne flirtovanie." povedala som.

"Ako povieš." uškrnul sa.

Ani v budove nikto nebol. Dnes sa tu žiadna párty nekonala.

Kylova izba bola na druhom konci chodby. Keď otvoril dvere, vstúpili sme dnu.
Jeho izba bola priestranná a dokonale uprataná.

Vyzula som si topánky, pretože pred posteľou mal koberec.
Rozsvietil lampu a izbou sa rozlialo svetlo.
Na tvár mu dopadal tieň a tienidla lampy. Ešte nikdy takto nevyzeral.

Vlasy mu padali do tváre. Krásne vykrojené pery sa mi zdali väčšie ako inokedy. A oči, inokedy jasné boli tmavé ako nočná obloha.

"Vyzeráš divne, keď na mňa zazeráš." povedal.

"Nezazerám." začala som sa červenať.

"Čo ten pohľad?"

"To je pohľad plný hnevu. A túžby." povedala som potichu. Pri poslednom slove som sklonila hlavu.

Kyle prišiel ku mne. Zdvihla som hlavu aby som sa mu pozrela do očí.
Na perách mal jemný úsmev, ktorý som u neho ešte tiež nevidela.

"Ak by som nemal zašitú peru, hneď by som ťa pobozkal." šepol.

"Ja ju zašitú nemám." svoje pery som priložila na tie jeho.
Boli horúce a nevedela som sa od nich odtrhnúť.

"Ten film." povedal nakoniec.

Usmiala som sa.

Sadli sme si na posteľ. Kyle mal notebook na stehnách a ja som mala hlavu opretú o jeho rameno.

Vtom momente som si neuvedomovala, čo robím. Prišlo mi to správne. To, že som teraz s ním. V jeho izbe.
Možno myslí len na jedno. Na to, ako sa so mnou vyspí. Ale to je v poriadku, pretože aj ja na to myslím.