Oh, Layla!

•37•

"Máš to zle." povedal Kyle a prstom ukázal na výsledok v mojom zošite.

"Nie. Je to dobre, prepočítavala som to najmenej trikrát." oponovala som mu.

"Ukáž." podala som mu zošit.

Hodnú chvíľu bol ticho, už-už som sa chystala povedať, aby kašlal na to, keď sa konečne ozval.
"Tu,"ukázal na číslo vo výsledku,"tu má byť šesť. Ty tam máš nulu."

"Kyle to je šesť. Výsledok je stoosemdesiatšesť."

Unavene sa na mňa pozrel.
"Dobre. Podaj mi to," znova som mu podala svoj zošit a on ho odhodil na druhú posteľ,"dosť bolo matiky."

Zasmiala som sa.
"Súhlasím."

Sadla som si na posteľ vedľa Kylea. Nohu mal obviazanú elastickým obväzom. Vraj ho to už nebolelo, no opuchnuté to stále bolo. Niekedy tvár skrivil do bolestnej grimasy, no ubezpečoval ma, že ho to nebolí.

"Si okej?" spýtal sa ma po chvíľke zízania na jeho nohu.

Prikývla som.
"Jasné, len toho dnes bolo veľa." prinútila som sa k úsmevu.

Pravda však bola iná.
Posledné dve hodiny (v podstate odvtedy, čo za mnou Kyle prišiel do školy a potom znova odišiel) som myslela na to, čo povedala Jenn. Určite viem, že to bol dôvod, prečo ho nemala rada. Nebola by som prekvapená, keby mi niečo také povedala o Jordanovi, no kto vie, či v tom nelietal s ním? Alebo Jordan s Kyleom?
Chápem, že sa s Kyleom poznáme pomerne krátko na to, aby sme o sebe vedeli absolútne všetko. Vlastne som toho názoru, že jediné, čo by ľuďom malo ostať sú ich tajomstvá. Je fajn, keď sa máte s niekým o svojich tajomstvách porozprávať, niekoho komu môžete veriť. Ale chodiť svetom ako otvorená kniha nie je fajn, a ani len dobré. Prirodzene, aj ja mám v rukáve pár vecí, ktoré som Kyleovi (dobre, nikomu) nepovedala, aj keď som už o tom rozmýšľala.
Nebudem klamať, rozožierala ma predstava, že Kyle spravil niečo, kvôli čomu si proti sebe poštval Jenn a Bohvie koho ešte.
Sú však len dve možnosti.
Buď Kyle vôbec neurobil nič strašné a Jenn vystrájala pre nič za nič, alebo je Kyle perfektný klamár a dokázal ju presvedčiť o opaku.

"Však jasné a ja som vlkolak." rozhodil rukami.

Prebodla som ho pohľadom.
"O tom nežartuj!"

"Dobre, dobre, ale vážne. Nie si okej." prisadol si bližšie.

"Možno." priznala som a za uši som si zastrčila neposlušné pramene vlasov. Bolo to však zbytočné (pretože sú prikrátke) a takmer hneď mi padli do očí.

"Tak hovor, o čo ide?" naklonil sa ku mne a trpezlivo čakal na moju odpoveď.

Ťažko sa mi začínalo, no napokon som sa predsa len rozhovorila.
"Rozprávala som sa s Jordanom. Iba sa opýtal, či som už hovorila s Aaronom. To bolo všetko, no Jenn to videla inak," chvíľku som ho sledovala, ako na mňa uprene hľadí, tak som znovu pokračovala," tak som jej to vysvetlila. Je to dlhý príbeh, skrátka povedala -respektíve naznačila - niečo o tebe a tvojej minulosti." jeho oči sa rozšírili.

Nečakala som na jeho ďalšiu reakciu, proste som pokračovala.
"Kyle, nehovor mi o tom, len preto, lebo sa Jenn preriekla. Chcem, aby si mi to povedal vtedy, keď sa na to budeš cítiť. Alebo mi to nehovor vôbec."

"Nie, chcem ti to povedať, ale nie tu." vyhŕkol.

"Dobre, kam chceš ísť?"

"Budeš musieť šoférovať." povedal.

Od prekvapenia som sa zasmiala.
Nejazdila som už pekelne dlho a obávam sa, že som to zabudla.
"Neviem, či chceš aby som riadila tvoj jeep."

"Nemám na výber." pomaly sa postavil a podal mi ruku.

"Ako myslíš."

Chytila som ho za ruku a tiež som sa postavila.
Vonku bolo neskoré popoludnie a slnko stále žiarilo ako divé. Cez okno som videla ľudí na dvore a na parkovisku stál Kyleov jeep.
"Počkaj ešte." povedala som mu a z ruksaku som vytiahla obal na okuliare.

Kyle na neho ukázal.
"Ty nosíš okuliare?"

"V podstate nie. Mala by som, pretože podľa očného lekára som krátkozraká, ale väčšinou ich nepotrebujem."

"Ale teraz si ich pre istotu dáš."

Prikývla som a nasadila si ich.
Bol to divný pocit, ale zo začiatku, keď som ich nosila som vyzerala ako intelektuál. Ľudia mi hovorili, že vyzerám inteligentnejšie, čo sa ma v podstate dotklo.
"Varujem ťa, ak mi povieš, že vyzerám inteligentnejšie, jednu ti vrazím." prstom som ho bodla do hrude.

"Nikdy si nevyzerala lepšie." pobozkal ma na čelo.

"Poďme už." súrila som.

Kyle mi ešte podal kľúče, na ktorých bol prívesok (bol to malý modrý bicykel). Kyle vravel, že mu ho dal starý otec. Vraj sa mu ten prívesok páčil natoľko, že mu o pár rokov dedo kúpil presne taký istý, len väčší.
Tiež to bola jediná pamiatka, ktorá mu po dedovi ostala.

"Je fajn sedieť niekedy aj tu." povedal Kyle počas jazdy. Sedel na mieste spolujazdca a patrične si to užíval.
Na tvári mal slnečné okuliare a vlasy sa mu vďaka vetru divo hádzali z jednej strany na druhú.
"A až teraz som zistil, aký máš na mňa skvelý výhľad, keď tu sedíš."

Prinútila som sa k úsmevu.
"Nemôžem si sťažovať."

Spočiatku som nevedela kam ideme. Aj keď som bola za volantom ja, Kyle určoval smer cesty. Až keď sme prešli takmer celým centrom mesta som vedela, kam ideme.
Keď sme sa sem presťahovali, ani som len netušila, že v New Yorku sú nejaké pláže, nie to ešte obrovský útes.
"Tu zastav." povedal Kyle a ja som ho poslúchla.

"Páni!" žasla som.

Nevedela som sa vynadívať. Bolo to naozaj nádherné.
Aj to vlastne bol len obyčajný skalný útes, vo mne to vzbudzovalo spomienky.

"Viem, že od kedy si sadla do jeepu horíš nedočkavosťou." povedal.

"To je to na mňe až tak vidieť?" spýtala som sa.

Kyle len prikývol.
"Prosím nič nehovor. Len počúvaj."

A vtedy začal hovoriť. Mala som pocit, že mi hovorí všetko. Dokonca možno aj viac ako povedal Jenn. Ja som tam však celý ten čas čo on rozprával len sedela a pozerala sa mu priamo do očí. Najskôr som sa nezmohla ani n slovo, no postupne som sa dostávala z akéhosi oparu Kyleových slov.
"Pokojne mi nadávaj, krič na mňa alebo mi daj facku, len prosím ťa niečo urob!" prehovoril.

Chytil moju ruku a jemne ju stisol.
"Prepáč mi, že som si o tebe myslela, že si len obyčajný sukničkársky magor." vyhŕkla som.

Kylea očividne moja odpoveď zaskočila.
"Prepáč, že som ťa donútila povedať mi to."

Chcel niečo povedať, ale nenechala som ho.
"A sakra prepáč mi, že som ti nikdy poriadne nepovedala, že ťa milujem."

Vtedy už nečakal a pobozkal ma. To bolo totiž to jediné, čo som v tej chvíli naozaj chcela.

Btw, najbližší týždeň budem odcestovaná, takže kapitoly nebudú vydávané tak často, ako som zvykla. Budem však robiť všetko preto, aby aspoň jedna vyšla.

Mám Vás rada.
♡