Oh, Layla!

•3•

"Som rada, že si konečne tu!" povedala a podala mi ruku.

Rozpačito som jej podala svoju ruku a nervózne som sa usmiala.

"Viem aké je to byť nová. A úprimne ťa ľutujem." začala rozprávať.

Ľahla si na posteľ. Neobťažovala sa s vyzutím topánok. Ležala na chrbte a hovorila k stropu.

"Prečo si sem vlastne prišla? Myslím, na túto školu." spýtala sa.

Sadla som si na svoju posteľ. Spotené ruky som si utrela do nohavíc. Nechutné.

"Mám tu brata." povedala som.

"Aaron je tvoj brat?" vytreštila na mňa oči.

Prikývla som.
"Zvláštne. Neprídeš mi ako magor. Asi si po ňom nezdedila moc génov."
zasmiala sa.

Zaškerila som sa. To dievča sa mi páčilo.
"Ehm, prepáč ale nepovedala si mi moje meno." vytrhla ma z premýšľania.

"Prepáč. Som Layla." usmiala som sa.

"Skvelé! Ja som Jenn." úsmev mi opätovala.

Prikývla som.
Čakala som ďalšie otázky, no žiadne som nedostala.

Z poličky nad stolom, kde som mala knihy, som si zobrala učebnicu z angličtiny.
Nemala som čo robiť, tak som začala čítať novú kapitolu z nového učiva.

Po chvíľke mi začalo nepríjemne škvŕkať v bruchu.

"Tuším si hladná." ozvala sa Jenn.
Bolo mi to trápne. Slabo som prikývla.

"Aj ja som. Ideš sa so mnou najesť?"

"Ja neviem, musím,..." nedokončila som vetu.

"Žiadne nie. Ideš so mnou. Aj tak by som ti to tu mala poukazovať." Jenn sa postavila z postele a podišla k zrkadlu. Postrapatila si kučeravé vlasy a upravila si bordový rúž.

Neochotne som sa postavila s teplej postele. Okolo zrkadla som len prešla. Nepozrela som sa doň. Nepotrebovala som to. Vedela som ako vyzerám.

Na jazyku ma svrbeli otázky ohľadom toho chlapca. Chcela som jej to všetko vyrozprávať.
Jenn pôsobila veľmi vyrovnane a sebavedome. No, jej úsmev dostal len niekto.

Mala hojdavú chôdz u a vždy keď stúpila na dlážku inou nohou, jej kučery sa vznášali vo vzduchu.

Zahľadela som sa na svoje tenisky. Všetci boli vysokí( teda až na Jenn) a mimoriadne pekní.

"Toto je jedáleň. Našťastie je oproti internátom a vždy k dispozícií." usmiala sa.
"V tej budove sú labáky a rôzne praktické učebne."

Úplne som ju nevnímala. Bolo milé, že mi to tu ochotne ukazuje, ale toľko informácií som nemala šancu si zapamätať.

Bola som zabratá do vlastných myšlienok a nevšimla som si postavy predo mnou.

"Hej, dávaj po,..." nedopovedala postava.

"Prepáč, nechcela som." povedala som automaticky.
Vtedy som si všimla rovnakých tenisiek ako mám ja.

Zdvihla som hlavy a takmer som omdlela.

"Ty si tu tuším nová." prihovoril sa mi chalan z chodby.

Vytiahol si ruky z vreciek.
Slabo som prikývla.

"Môžeš na chvíľku?" spýtal sa.

Znova som prikývla.

Zaviedol ma k starému dubu. Preč od všetkých ľudí. Bola som tak iba ja a on. Ani neviem kam sa podela Jenn.

"Ja, viem, že si ma videla," začal, " a chcem sa ti ospravedlniť. Vieš, nemala si to vidieť."

Nervózne sa hral s lemom jeho košele. Mal dlhé prsty s upravenými nechtami.

"Ver mi, že som to vidieť nechcela." dostala som zo seba.

Zasmial sa.

"To je v pohode. Uvidíš, určite sa mi tu prihodí pár trápnych momentov, o ktorých sa ani ja nebudem chcieť rozorávať." slabo som sa usmiala.

Jeho smiech bol nákazlivý, zvodný a zvonivý.

Vystrčil malíček a povedal, aby som ho vystrčila tiež.

"Od teraz až naveky, každý trapas zostane len a len medzi nami." povedal a dotkol sa môjho malíčku.

Zdalo sa mi to nemožné. Slová zo mňa chrlili ako plamene a nevedela som ich zastaviť.

Vtedy sa z rohu vyrútila Jenn.
Chytila ma za ruku a začala ma ťahať iným smerom, preč od,..

"Počkaj, ako sa voláš?" zakričala som.

Niečo naznačil ústami, ale nerozumela som mu.
"Volá sa Kyle." povedala Jenn.

"Kyle Rowell, Zoein ex-frajer."