Oh, Layla!

•13•

V noci ma nezobudilo nič. Jenn sa do izby nevrátila, asi ostala s jej novým objavom. Kyle tu so mnou bol celú noc a ja som spala.

Ráno som sa zobudila ako prvá. Ležala som na svojej posteli. Kyle ma tam musel premiestniť.
On spal v druhej posteli. Bol schúlený do klbka. Prikrývka ležala na zemi a jeho topánky boli vedľa postele.

Usmiala som sa.

Nechcela som ho budiť. Nemala som dôvod. Je sobota, Jenn nikde a zatiaľ mi nijako neprekáža.

Vzala som si teda veci a zamkla sa v kúpeľni. Jediné čo moje telo a myseľ teraz potrebovali bola horúca sprcha.
Vlasy som si zviazala do copu.

Akonáhle som zo seba zhodila posledný kus oblečenie, na tele sa mi vytvorila husia koža. Na nechtoch som mala posledné zvyšky laku.
Vliezla som do vane a užívala som si ticho. Počula som iba tiché kvapkanie vody.

Nebola som vo vode dlho, no aj tak som mala prsty celkom premočené. Ako vždy mi bola zima, preto som sa rýchlo osušila a obliekla.
Keď som vyšla z kúpeľne, Kyle v izbe nebol. Okno bolo otvorené dokorán a do izby fúkal jemný vánok.

Nakukla som spoza otvorené okno a zbadala som Kyle ako sedí na streche. Doslova.

"Hej Rowell, čo tam robíš?" zakričala som.

Kyle zdvihol ruku s cigaretou. Posunkom ukázal aby som si k nemu sadla.
Tak som vyliezal na parapetu a s rozptrasenými nohami som sa pomaly preplazila až k nemu.

"V budove školy a internátu je prísny zákaz fajčiť." povedal.

"Aha, a na budove už nie?"

"Očividne nie." zaškeril sa.

Vonku bolo krásne. Naozaj.
Slnko pálilo už od rána a všetko bolo plné energie.
Moja pokožka nevidela slnečné lúče už pekelne dlho. Typujem, že zajtra bude maximálne červená a citlivá.

Kyleovu tvár osvetlovali slnečné lúče. Na nose a na lícach sa mu objavili drobné pehy.

"Tamto je moja izba," Kyle ukázal prstom pred seba, "to celé je chlapčenské krídlo. Voláme to krídlo, lebo to vyzerá ako krídlo." usmial sa.

"Kedy máš tréning?" spýtala som sa.

"Asi o hodinu. Prídeš?"

"Veľmi rada. Ale nebude to divné?"

Kyle pokrútil hlavou.
"Počas tréningov býva na tribúne najviac dievčat. Hlavne teraz, keď je čoraz väčšie teplo." zaškeril sa.

"Ak si myslíš, že tam idem iba kvôli tomu, aby som ťa očumovala, si na omyle."

"Ako povieš." zasmial sa.

Posledný krát si potiahol z cigarety a vyfúkol dym.

"Rozmýšľal si niekedy nad tým, že prestaneš?"

"Čo? Fajčiť?"

Prikývla som.

"Nie. Jednoducho sa toho nechcem vzdať. Cigarety tvoria väčšinu mojej osobnosti." povedal.

Mlčala som. Asi preto, že mal pravdu.

"Ale nehľadaj v tom iba to zlé. Fajčenie v podstate prospieva životnému prostrediu. Pretože zabíja ľudí." žmurkol a pomohol mi vstať.

• • •

"Jedol si niekdy tak úžasné lievance?" spýtala som sa s plnými ústami.

"Nikdy!" zamumlal Kyle.

Jedno sme my dvaja mali spoločné. Teda, okrem prehnane depresívnych a sebeckých názorov, obaja sme vedeli oceniť dobré jedlo.
Lievance som nejedla už pekne dlho. Vždy, keď ich robil otec, jedna strana bola pripálená a boli málo sladké. Preto sme s Aaronom chodili do miestneho motorestu. Tam nikdy nešetrili javorovým sirupom.

"Chceš ešte kávu?" spýtal sa Kyle.

Pokrútila som hlavou.

Kyle mal pravdu. Táto kaviareň je od školy vzdialená len niekoľko blokov a navyše tu majú vždy ten najlepší výber raňajkových jedál.

Bolo to tu útulné. Malé stoly boli rozložené po celej miestnosti. Vlastne to boli dve miestnosti, jedna na prízemí a druhá na poschodí. Na poschodie viedli točité schody bez zábradlia. Vďaka veľkým oknám bola celá miestnosť zaliata slnečnými lúčmi.

"Mala by som zavolať Jenn." povedala som.

"Layla nerob si starosti. Však je sobota, možno- určite -sa potrebovala prespať. Ona sa ozve." odpil si s kávy.

Vtom sa ozval zvonček, ktorý zazvoní vždy, keď sa otvoria dvere.
Objavil sa v nich Corey.

Zamávala som mu a keď ma zbadal, vybral sa k nášmu stolu.

"Ahoj Corey." pozdravila som ho.

Kyle kývol hlavou, pretože mal plné ústa.

"Ahojte." sadol si na voľnú stoličku.

V ruke mal krabičkový džús a proteínovú tyčinku.

K nášmu stolu prišla čašníčka.
"Dva čokoládové muffiny prosím." povedal a usmial sa.

Dievča sa okamžite začervenalo. Ani sa jej nedivím, Corey je veľmi atraktívny.
Vysoké lícne kosti, plné pery a najtmavšie oči aké si viete predstaviť. Niekedy mám pocit, že mu zrenička splíva s dúhovkou.

"Ako bolo včera na párty?" spýtal sa.

S Kyleom sme sa na seba pozreli.
V tej chvíli by som dala čokolvek za to, že myslel na to isté čo ja. Na to ako som ho pobozkala.
Berie sa to vôbec ako bozk? Áno, položila som svoje pery na tie jeho, ale bozk si predstavujem inak.

"Neviem, nikdy som nemala rada večierky." povedala som nakoniec.

"Corey teba som tam nevidel." povedal Kyle.

"Ani si nemohol. Prišiel som tesne po tom, čo ste vy odišli." usmial sa.

Takže vie, že sme tam boli spolu. Skvelé!

Dievča prinieslo muffiny a Corey ich zaplatil.
"Fajn ja idem, majte sa." Corey sa pozdravil a odišiel tam, odkiaľ prišiel.

"Stavím sa, že to dievča si myslelo, že s ňou Corey flirtuje." Kyle sa zasmial.

"Keby len ona vedela." zasmiala som sa tiež.

Do úst som si strčila poslednú jahodu a odpila som si z kávy.

"Prečo si sa na mňa pozrela, keď sa Corey spýtal ako bolo?" spýtal sa.

Kyle. Jediný človek, ktorému tolerujem náhle zmeny tém.

"Nevedela som, či mám povedať pravdu, alebo klamať."

"A čo si si vybrala?"

"Klamala som. Včera som bola šťastná."

Kyle sa usmial.

Vtedy som sa rozhodla, že napíšem knihu.
Knihu s názvom 100 dôvodov prečo milovať úsmev Kyla Rowella.