Oh, Layla!

•46•

Venované
little_bean69.
♡

• • Kyle • •

Chvíľu mi trvalo, kým som úplne otvoril oči, pretože na mňa zo stropu svietilo silné neonové svetlo. Ostatnými zmyslami som vnímal odporný dezinfekčný zápach, chlad, ktorý mi sadal na nohy a otravné pípanie prístrojov vedľa mojej hlavy. Nemusel som sa presvedčiť o tom, kde som. Presne som vedel, kde som a bohužiaľ aj to, prečo tu som.
Z pravej ruky mi trčala infúzia, okolo ktorej som mal fialové modriny. Nepochybujem o tom, že to spôsobila sestrička, ktorej sa trasú ruky. Žialúzie na okne boli zatiahnuté, preto som nevedel zistiť, koľko je hodín. Alebo aspoň či je svetlo. Oproti posteli bola stolička, na ktorej bol prehodený kabát.
Mamin kabát.
No ona nikde nebola.
Vedľa na nočnom stolíku bola moja bunda s telefónom. A na zemi bol nočník. Fuj.
Načiahol som sa za telefónom, no akonáhle som sa pohol, z hrudníka mi do celého tela vystrelila obrovská bolesť.
"Kurva!" zakričal som.

"Kyle?!" zvolal niekto z dverí.

Stála v nich mama. Naozaj som pred ňou nechcel nadávať, no ja som nevedel, že je tu!
"Prepáč." zamumlal som.

"Preboha Kyle, nebolí ťa nič? Ukáž sa mi, čo tvoje rebrá?" vychrlila na mňa otázky všetkého druhu a ja som ani na jednu z nich nevedel odpovedať.
"Kde je Damien?" spýtal som sa.

Mama sa pozrela do zeme a chvíľu rozmýšlala, čo mi povie.
"Operujú ho."

"Ako dlho ho už operujú?"

"Štyri hodiny." šepla.

Takmer som vyskočil z postele. Damien možno umiera na operačnom stole zatiaľ čo ja som tu spal.
"Prečo ho operujú tak dlho?" mal som chuť kričať, no moje hlasivky hlasno protestovali, preto som znel ako trinásťročný chalan, ktorému začala puberta.

"Mal závažnejšie zranenia."

Závažnejšie zranenia? Čo to sakra znamená?
Chcel som sa jej spýtať, aké zranenia mal, no pochybujem, že by mi to povedala. Preto som len prikývol a ticho sa preklínal za to, že sa nemôžem hýbať.
Ležal som na posteli ako prikovaný, pretože každý, čo i len najmenší pohyb sputil do pôjho tela vlnu neznesiteľnej bolesti. Biely strop bol taký biely, až sa mi nechcelo veriť, že je tam tá istá omietka niekoľko rokov. Vyzeral, akoby ho práve namalovali.
A aby toho nebolo málo, neustále som myslel na Damiena, na Coreyho a na Laylu. Layla!
"Mama, je tu Layla?"

Mama prikývla.
"Je tu, no mal by si si odpočinúť."

"Nie, chcem ju vidieť." protestoval som

Mama bola znova ticho.
"Dobre, ale len na chvíľu." povedala nakoniec a vyšla z izby.

Netrvalo dlho a dvere sa znova otvorili, no nestála v nich mama.
Prvé čo som uvidel bola moja mikina a potom vtáčie hviezdo, ktoré mala Layla na hlave, no vtom mi prebleslo mysľou, že som ju nikdy krajšiu nevidel.
"Oh, Kyle!" šepla a pribehla k posteli.
Kľakla si a chytila ma za ruku.

Nemohol som sa pohnúť, preto som povedal: "Keby som sa vedel hýbať, pobozkal by som ťa. Kurva ako veľmi ťa chcem pobozkať."

Layle sa po líci skotúľala horúca slza, no rýchlo si ju utrela.
Naklonila sa ku mne a pobozkala ma. Verte či nie, už len kvôli jej úsmevu sa oplatilo otvoriť oči.

"Aj ja som rád, že žiješ." ozval sa Jordan, ktorý sedel na stoličke, kde predtým sedela mama.

"Nevedel som, že vieš akým smerom máš ísť k svojmu ranenému bratovi." odpovedal som.

"Nepodceňuj moje schopnosti." zaškeril sa.

"Tvoja mama povedala, že si sa teraz prebral." povedala Layla.
Prikývol som.
"Vieš ako sú na tom ostatný?" spýtala sa.

"Viem, že Damiena operujú."

"Jack Maynard,...." Jordan vyslovil jeho meno a chcel pokračovať, no Layla mu skočila do reči.
"Jack Maynard tu má rodičov. Chvíľu sme sa s nimi rozprávali." povedala.

Jordan sa na ňu pozrel prekvapeným výrazom. Zdalo sa, že vôbec nevedel o čo ide.
"Bol si v bufete, keď za mnou prišel jeho otec. Vraj sa rozprával aj s tebou."

Jordan po hodnej chvíli prikývol. Ktovie ako dlho tu už čakajú, Jordan nevyzeral bohvie ako zdravo.
"Kyle mal by si si oddýchnuť." povedala Layla a pohladila ma po čele. Zacítil som teplo jej ruky na štychmi pokrytom čele.

"Oddýchem si len vtedy, keď budem vedieť, že si v poriadku."

"Kyle ja som v poriadku."

Jordan podišel k infúzií a pokrútil kolieskom, vďaka čomu sa mi do žili rozlialo morfium.
"Je to pre tvoje dobro, kamoš." povedal.

Takmer okamžite mi oťaželi viečka a motal sa mi jazyk.
"Daj,....daj na ňu,.....pozor." pamätám si, že som vyslovil túto vetu a potom sa mi vďaka morfiu pred očami rozliala temnota a upadol som do bezsenného spánku.

• • Layla • •

"Už spí." povedal Jordan potom ako Kyleovi zalúskal pred tvárou.

"Ja, ja som nevedela čo mám povedať." povedala som váhavo.

Jordan pokrútil hlavou.
"Bolo by lepšie, keby sa to dozvedel teraz ako priamo na pohrebe."

"Nechcela som, aby sa trápil ešte viac." cítila som, ako sa mi oči plnia slzami. Znova.

Keď som sa na neho pozrela, nechcelo sa mi veriť, čo práve prežil.
Okrem pár štychov na čele, niekoľkých modrýn a obviazaného hrudníka vyzeral akoby zaspal od únavy. Akoby ho nevytiahli z autobusu, ktorý havaroval, a v ktorom zomreli dvaja ľudia.
Mal takmer bielu pokožku, preto na ňom modriny priam svietili.

"Ľudia si často mysleli, že sme dvojičky." povedal zrazu.

Nepochybujem o tom. Vždy, keď sa na nich pozriem, v každom z nich vidím toho druhého.
"Keď sa ma ľudia pýtali, kto je môj najlepší kamarát, povedal som, Môj brat."

Pozrel sa na mňa s očami plnými sĺz.
"Keď som zistil, že ten autobus viezol Kylea, nechcel som myslieť na to najhoršie. Ale nešlo to." povedal.

Predtým, ako stihla jedna slza stiecť po jeho líci, silno zažmúril oči, aby tomu zabránil.
"Chápem, prečo si to urobila. Prečo si mu to nepovedala. Úprimne, keby si ma nezastavila, asi by som sa zasekol aj ja." usmial sa.

Aj ja som sa pokúsila o úsmev.
"Vieš o tom, že nie si taký hrozný, akého som si ťa predstavovala?"

Jordan sa zasmial.
Chcel niečo povedať, no vtom do izby vtrhla Jenn a povedala:
"Práve ho previezli na izbu. Damien žije!"