Oh, Layla!

•9•

"To tam naozaj chceš ísť v tomto?" spýtala sa Jenn. Nadvihla jedno obočie a nedôverčivo si ma premeriavala od hlavy až po päty. Prikývla som.

"Si totálne neschopná." usúdila a naďalej sa venovala nanášaniu tmavého rúžu na pery. Za iných okolností by som jej odsekla niečo poriadne sarkastické, ale teraz som nemohla namietať. Som neschopná. Ako inak? Nikdy som na žiadnej párty nebola. Teda ak sa neráta oslava pätnástin môjho brata. Bože, naozaj som neschopná.

"Prečo práve košele? Ja som im nikdy neprišla na chuť." spýtala sa. Mykla som ramenom.

"Sú úžasné. Môžeš ich nosiť prakticky ku všetkému." 

"Koľko ich máš?" 

"Neviem, veľa."

Jenn pokrútila hlavou. "Do dejín tejto školy sa zapíšeš, ako Tá, čo mala na každý deň v týždni jednu košeľu." zasmiala sa.

"Nie som jediná, kto nosí košele." 

"Máš pravdu," priznala, "aj Kyle ich nosí. Ale na ňom vyzerajú lepšie."  zasmiala sa.

Pokrútila som hlavou. Mala pravdu. Na ňom vyzerali božsky. Košele vytvárali jeho osobnosť.

"Ty teda vieš človeka podporiť." povedala som.

Jenn sa postavila zo stoličky. Mala na sebe topánky s vysokým opätkom. Pár krát sa prešla po izbe, keď v tom niekto zaklopal. 

"To bude Kyle." povedala som. Jenn sa na mňa pozrela. "Sľúb mi, že sa s ním nevyspíš." 

Zasmiala som sa. "Neboj sa Jenn, to naozaj nemám v pláne." 

"Len aby to nemal v pláne on." zamumlala. Nereagovala som sa to. Nechcela som mať ešte horšiu náladu.

Otvorila som dvere, ktorých stál Kyle. Za uchom mal cigaretu. Jeho vlasy boli strapaté, ale predsa rovnaké.

"Ahoj Layla." pozdravil. Usmiala som sa na neho.

"Jen tu je tiež." povedala som. 

"Mňa zdraviť nemusíš Rowell." Jenn sa vyrútila z izby. "Ako myslíš." povedal Kyle.

"Vidíme sa tam" usmiala sa na mňa Jenn a odišla k autu. 

"Čo proti tebe má?" 

Kyle pokrčí ramenami. "Povedzme, že sme si v minulosti nesadli. Za všetko môže samozrejme Jordan." 

Chcela som sa ho spýtať ako to myslel, a prečo to tak povedal. No nechcela som nad tým premýšľať. "Prosím, nehovorme o ňom."

Kyle prikývol. Zamkla som izbu a kľúče som si strčila do zadných vreciek.

Vyšli sme na dvor. Bol večer a slnko už zapadlo. Obloha bola však stále svetlá. 

"Úprimne ma zaskočilo, keď si ma pozvala von." povedal zrazu Kyle.

"Ešte raz, nie je to rande. Ideš so mnou kvôli ochrane." 

Kyle sa zastavil. "Ako si vedela, že mám vo vrecku kondómy?" vyvalila som na neho oči.

"Čože? Bože Kyle si nechutný. Nemyslela som tú ochranu." Kyle sa začal smiať. Pokrútila som hlavou, "Idiot." 

"Dobre, fajn žartujem. Žiadne kondómy nemám. Teda nie pri sebe." uškrnul sa.

"Nepotrebujem vedieť detaily. Pre ujasnenie, ideš so mnou preto, aby ma niekto nezdrogoval a neuniesol na zadnom sedadle auta do Vegas." 

Kyle prikývol. "Dobre, ale čo ak niekto zdroguje mňa?"  zoberie si cigaretu, vloží si ju do úst a zapáli ju. Okamžite okolo neho začne poletovať sivý dym.

"To bude problém, lebo nebudem mať odvoz." usmejem sa.

"Tak takúto odpoveď som nečakal." zasmeje sa.

Prídeme na poloprázdne parkovisko. Takmer na konci stál čierny Jeep. "Ten je tvoj?" spýtam sa.

Kyle prikývne a na tvári sa mu objaví úsmev. Obíde auto a otvorí mi dvere. Usmejem sa na neho a sadnem si na predné sedadlo. Kyle si sadne za volant. "Najlepšie roky má už za sebou. Patril môjmu dedovi." strčil kľúče do zapaľovania.

Jeep sa zatriasol s pohol sa vpred. Nevedela som kde sa koná tá párty. Kyle však presne vedel kam ísť.

Zapol prehrávač. Začali sa ozývať prvé tóny piesne. Poznala som ju. Vedela som ju naspamäť. V hlave sa mi vybavovali slová i celé texty. Kyle prstom poklepkával po volante do rytmu tej piesne. "Poznáš ich?" spýtal sa.

"Stačí ak ti poviem, že som bola na dvoch koncertoch?" usmejem sa.

"Páni! To je super." povedal. 

"Sú skvelí." opriem hlavu o operadlo. 

"Nikdy som na ich koncerte nebol." priznal sa. Pozrela som sa jeho smerom. Okno na jeho dverách mal otvorené a vietor sa mu prepletal pomedzi vlasy. Na tvári mal jemný úsmev. 

"Rada by som tam šla znova. Ale aj s tebou." povedala som. Vtedy som netušila kde sa vo mne zobralo toľko odvahy. Však som ho práve pozvala von. Znovu!

Zasmial sa. "Dobre Parkerová. Raz tam pôjdeme spolu. A spolu sa aj pozrieme do ich autobusu." znova sa zasmial. Bolo to akoby som počúvala niekoho, koho poznám celý život. Ako počúvať niekoho tajné plány, o ktorých nevie nikto iba ja a on. Bolo to ako rozprávať sa s Kylom.

Zasmiala som sa. "Hej, prinajhoršom nás zažalujú za neoprávnené vniknutie na cudzí majetok," pokrútim hlavou, "to je šialené."

"Ale uznaj, stojí to za to." 

Áno, ty mi za to stojíš.