Oh, Layla!

•19•

-----> Ps. random song v médiách <----

Kyle

Prebdená noc. Znova.
Nikdy predtým sa mi nestalo, že by som nevedel zaspať. U mňa bol skôr problém sa zobudiť. No v poslednej dobe som nespal viac ako by som chcel. Ľudia (teda hlavne Corey) si začal všímať fialové hruhy pod očami a krvou podliate oči.
No túto noc som sa netúlal ulicami v snahe zabudnúť na veci, kvôli ktorým som nevedel spať. Ani som sa len nešiel prejsť. Bol som zaneprázdnený skúmaním dievčaťa spiaceho vedľa mňa.

Biele líca s krásne tvarovanou čelusťou a pehami na nose akoby patrili niekomu inému. Jedniné čo bolo naozaj jej boli jej pery. Také, ako vždy. Také, aké chcem vždy pobozkať.

Zaspala opretá o moje rameno. Opatrne, aby som ju nezobudil som ju položil na posteľ. Ja som si ľahol na vedlajšiu.

Po takmer hodine zízania do stropu (a na Laylu) som išiel do sprchy. Vtedy mi to prišlo ako najlepšie riešenie. Neunúval som sa s výberom čistého oblečenia. Jediné čo som mal v ruke bol uterák.

Svetlo vychádzajúce zo žiaroviek nad zrkadlom ma bodalo do očí. Voda vychádzajúca zo sprchovej hlavice mi stekala po tele.

Bohužiaľ, sprcha mi nepomohla. Ešte viac ma prebrala. Suchý uterák som si omotal okolo pásu a vyšiel som do izby. Zo skrine som vytiahol čisté oblečenie a obliekol sa.

Vyliezol som na okno a zapálil si cigaretu. Potom ďalšiu a potom ešte jednu. Nakoniec som to proste vzdal a išiel naspäť do postele.

Ráno som sa zobudil. Nespal som dlho, možno tri hodiny ale stačilo mi to. Odskočil som do kaviarne po dve kávy v kelímku.

"Dobré ráno." Layla sa usmiala.

"Dobré." podal som jej kávu.

"Bože toto som potrebovala." zaškerí sa a odpije si z kávy.

"Ako si na tom?" ukázala na moje pery.

"Je to fajn. " usmial som sa.

Vtom niekto zaklopal.
Postavil som sa a otvoril som dvere. Stál v nich Aaron.

"Kde je Layla?" spýtal sa.

"Aj tebe dobré ráno." usmial som sa.

"Strč si tie reči niekam. Kde je Layla?"

Chystal som sa mu niečo šplechnúť do tváre, no Layla ma chytila za rameno.
"Čo je Aaron?"

"Ty sa ma pýtaš čo je? Čo tu dopekla robíš?" spýtal sa.

"Pijem kávu." ukázala na kelímok.

"Veľmi vtipné. Layla ja to myslím vážne. Prečo si tu s ním?"

Naozaj o mne rozprával tak, akoby ani nevedel, že stojím vedľa neho?

"Pozri sa Aaron, ak si prišiel rýpať, tak sa daj hneď na odchod." ozval som sa.

"Teba sa nikto nič nepýtal tak drž hubu." odsekol.

V poslednom čase sa cítim ako fackovací panák. Doslova som zatínal zuby ak by mi náhodou jednu strelil.

"Aaron Kyle má pravdu. Nepotrebujem sa s tebou hádať."

"Prečo si s ním bola včera za otcom?" spýtal sa.

"Ako o tom vieš?" Layla zmeravela.

"Ráno mi volal. Vraj sa chce na mňa pozrieť. Kvôli futbalu. Kurva ale ja už nehrám." rozhodil rukami.

"Aaron je to tvoja chyba. Ty si mu to mal povedať. "

"Ja viem," uznal Aaron, "ale aj tak by si tu nemala byť. Nie s ním." zabodol do mňa svoj pohľad.

"Čo proti nemu všetci máte? Veď spolu nespíme ani nič podobné. Sakra pozerali sme film!" Layla zvýšila hlas.

Aaron na ňu pozeral ako na zjavenie. Nevedel čo má povedať. A bohužiaľ ani ja nie.

"Teraz ak si skončil, tak odíď." zabodla mu prst do hrude.

"Prepáč, nechcel som." povedal potichu a odišiel.

Layla si nahlas vzdychla. Zabuchla dvere a otočila sa mi tvárou.
"Čo to kurva malo byť?" spýtal som sa jej.

"Aaron sa o mňa len bojí. Vždy sa bál, akurát to nebolo také ako teraz." povedala.

"A čo s tým mám spoločné ja?"

"Kyle ak si si nevšimol, si chlapec. A ja som u teba prespala. Stále ti to nedochádza?" vysvetlila.

"Boha Parkerová jasné, že mi to dochádza." zasmial som sa.

"Jeho to prejde." povedala.

"O tom pochybujem."

"Poznám ho."

Nedôverčivo sa na ňu pozriem.
"Kyle."

"Dobre. Rozumiem."

"Kyle, ďakujem za kávu." pobozkala ma na líce.

Otočila sa na odchod.
"Počkaj Layla kam ideš?"

"Do izby. A ty by si mal ísť za trénerom." povie a pokračuje v ceste.

Pozriem sa na hodinky. O pol hodinu je zápas.

"Do riti!"

Layla sa zasmeje.
"Počkám ťa pred šatňou."