Oh, Layla!

•40•

• • Kyle • •

"Kyle?" ozvalo sa zo slúchadla.

"Áno, ako mu je?"

Layla mlčala. V sluchadle bolo počuť šušťanie, akoby si otvárala balík chrumiek.
"Neviem, teraz spí. Nebudem tu čakať kým sa preberie."

"Prídeš naspäť?"

"Áno, vlastne už nasadám do auta." bolo počuť buchnutie dverí.

"A čo Tim?"

"Povedala som mu čo sa stalo." šepla, zrejme bola na chodbe.
"Povedal, aby som išla domov, že on tam ostane." hovorila pomaly a často krát sa z hlboka nadýchla.
"Nechcela som ísť, ale Jordan ma donútil."

Usmial som sa. Viem, že to Layla nemohla vidieť, no aj tak som sa usmial.
"Potom mu za to poďakujem."

Mlčala.
Až po chvíľke sa znova ozvala.
"Nezaspal si."

"Povedala si, aby som bol na telefóne. Tak som bol. A navyše sa mi ťažko zaspáva, keď neležíš vedľa mňa."

Prisahal by som, že som počul ako sa jej nadvihol kútik úst.
"Počkáš na mňa?"

"S čím?"

"So zaspávaním."

"Samozrejme."

Vtedy Layla zložila.

Čakal som na ňu. Keď som ležal na posteli a skenoval biely strop, ktorý nebol až taký biely ako by sa očakávalo, všeličo sa mi prehnalo hlavou.

Z nočného stolíka som zobral krabičku cigariet a zapalovač. Otvoril som okno a takmer okamžite sa do izby dovalil chladný vzduch. Zapáli som cigaretu a konečne som ai z nej potiahol.
Z úst sa mi dral sivý dym a v hlave bol konečne pokoj. Aspoň na chvíľu.

"Daj aj mne jednu." povedala Layla pri dverách.

Zabuchla ich za sebou a pristúpila ku mne. Odhodil som cigaretu a tuho ju objal. Zdalo sa, že na to čakala celých päť hodín, čo bola preč.
"Jordan bol hladný, tak sme sa zastavili v jednom motoreste. Preto meškám." povedala.

"A ty? Nie si hladná?"

Pokrútila hlavou.
"Obávam sa, že by som do seba teraz nič nedostala."

Pohladil som ju po vlasoch.
Tak veľmi som jej chcel pomôcť, no vedel som, že s týmto sa musí vysporiadať sama. Možno by som to svojim snažením celé len zhoršil a to Layla vážne nepotrebuje.
"Kde je tvoj spolubývajúci?"

Dalo sa čakať, že sa na to spýta.
"Pamätáš si, ako sme išli na tú párty a ja som si zabudol kľúče od izby?" spýtal som sa jej.

Layla slabo prikývla a ja som sa usmial.
"Nezabudol som si ich. Boli v Jeepe. Ja, len som chcel byť s tebou."

Layla na mňa vytreštila oči.
"A pamätáš si, ako sme spolu po prvý krát chceli pozerať Pottera? Povedal som, že môj spolubývajúci má pod posteľou popcorn."

Znova prikývla.
"To ja som mal ten popcorn pod posteľou. A v skutočnosti nemám spolubývajúceho. Som v tejto prekliatej izbe sám už dva roky."

Layla otvorila ústa a chystala sa niečo povedať, no umlčal som ju bozkom.
"Prepáč mi to."

"A čo?" zasmiala sa.

"Že som ti klamal."

"Kyle, vždy som vedela, že si plný prekvapení." znova sa zasmiala a tuhšie ma objala.

• • •

O dva mesiace neskôr

Prešli dva mesiace a obaja sme nažive. Prežili sme ich bez menších (fyzických či psychyckých) zranení a to je dobre.
S Laylou sme Vianoce trávili u nej doma. Tim sa ukázal ako skvelý kuchár a Layla ako úžasná spolubývajúca. Dokonca aj Aaron prišel na pár dní. Všetko bolo skvelé, no potom mi napísala mama, že sa chce stretnúť.

"Rada ťa vidím Kyle." usmiala sa a obajala ma.

Tiež som sa usmial, ale keď ma objala, akosi som nevedel čo s rukami.
"Aj ja mama."

Sadla si za stôl v kaviarni a vypýtala si horúcu čokoládu. Určute to urobila naschvál, pretože som sem s ňou ako malý chodieval. Ja som zostal pri svojej minerálke.

"Ako sa máš?"

"Vlastne dobre," mama sa znova usmiala.
"Čo ty a Layla?"

Prekvapene som sa na ňu pozrel.
"Jordan mi to povedal."

Skurvený magor.

"Mami nehnevaj sa, bol by som ti to povedal, ale vo veľa veciach som si nebol istý."

"Ale však ja sa nehnevám Kyle, práve naopak, som veľmi rada, že si si to celé nechal preležať v hlave," chytila ma za ruku a stisla ju," tak, povedz mi niečo o nej."

"Jej otec je Tomothy Parker." stačilo povedať jednu vetu a mojej mame sa rozžiarilo v očiach.

"Layla je Timova dcéra?"

Prikývol som.

"Myslíš, myslíš, že by som ho mohla navštíviť?"

"A konečne opustiť otca? Myslím, že hej."

"Kyle!" zahriakla ma.

"Prepáč mami. Áno, s Laylou u neho trávime Vianoce, bude veľmi rád, keď sa pridáš. A nie len on." teraz som sa usmial ja.

"To by bolo vážne skvelé, ale nemôžem tam ostať na viac ako hodinu."

Pokrutil som hlavou.
"Mami kedy si bola naposledy vonku? Záhrada sa nepočíta."

"Kyle,"

"Kedy si naposledy navštívila Christinu alebo Brendu?"

"Kyle,"

"Mama kedy si naposledy cítila, že naozaj žiješ?" vykríkol som.

"Kyle dosť!" vyslovila tú vetu tak potichu, že som ju takmer nepočul.

Pár ľudí sa otočilo našim smerom, ale ja som ich nevnímal.
"Vieš o tom, že ťa podvádza, že?"

Mama mlčala.
"Vieš to však?"

"Áno." šepla.

Mal som sto chutí buchnúť po stole a začal jačať na mamu a na celý svet.
"A ty s tým nič nerobíš."

"Nemôžem Kyle."

"Hovno! Jasne, že môžeš!"

"Kyle dávaj si pozor na jazyk!" upozornila ma.

"Vieš čo? Ak s tým ty nemieniš nič robiť, tak ani ja. Snažil som sa, no zakaždým ma buď zbil, alebo zbil teda. Najlepšie bude, ak tebe a jemu dám pokoj." postavil som sa od stola.
Páni, ako veľmi som čakal, že si ma zastane. Že povie, že všetko bude v poriadku, a že sa všetko vráti do starých koľají, lenže ona tam len tak sedela.

"Ešte donedávna som si myslel, že ma ľúbiš. Že, že ešte nie je všetko stratené.
Ak budeš pripravená so mnou hovoriť, myslím naozaj hovoriť, o veciach, ktoré sa mimochodom týkajú aj mňa, ja sa ti vyhýbať nebudem. No dovtedy ma prosím nechaj tak." povedal som a len-len, že som sa nerozplakal.

"Predsa si nemyslíš, že som ťa prestala ľúbiť?" pozrela sa na mňa, oči však mala suché.

"Čo myslíš?"

"Prepáč mi to Kyle."

Pokrútil som hlavou.
"Mne nevadí, že s ním stále bývaš, nevadí mi, že mu varíš a upratuješ. Vadí mi len to, že sa k nemu správaš ako k milujúcemu manželovi. Ale to on už nie je. Je to obyčajný skurvený kretén a ty to vieš!"

Mama opäť mlčala.
Uz som to tam ďalej nezvládol, preto som odišel. Neviem, kam som chcel ísť a bolo mi to jedno. Pri prvom rohu som zastal a konečne som nechal slzám voľný priebeh.
Konečne to všetko zo seba dostal von.