Zastali sme pred obrovským domom. Vyzeral mohutne a jeho majitelia asi dizajnéri neboli. Okrem gýčového živého plotu rezaného do rôznych tvarov, aj dom samotný vyzeral prekombinovane. Každopádne by som taký veľký barák chcela.
Ruky som mala spotené. Znova. Prešľapovala som na mieste. Nechcelo sa mi prekročiť prah toho domu. Ozývala sa z neho hudba, ktorú som nemala rada. Mohla by som vymenovať desiatky vecí, čo sa mi na tomto celom nepozdávalo.
"Nebodaj sa bojíš." zasmial sa Kyle.
"Toho, že ma niekto znásilní? Áno, áno bojím." pokrútila som hlavou.
"Prečo by ťa niekto mal znásilniť?" spýtal sa.
"Kriste Kyle ja neviem! Lebo by sa mu chcelo?"
Kyle mi položil ruku na rameno. "Layla veľa o tom premýšľaš. Je to len večierok. Dáš si pár pív a pôjdeš domov."
"Nechcem piť." namietam.
"Dobre tak inak. Ja si dám pár pív."
"Kyle si autom."
Kyle rozhodil rukami. "Bože Layla fajn. Ja idem, je to na tebe. Ak chceš, poď so mnou. Ak nechceš sadni si na chodník a čakaj na mňa."
Vykročil ku dverám. Položil ruku na kľučku a obzrel sa. Rázne som pokrútila hlavou. Otvoril ich a keď sa ich chystal zabuchnúť zakričala som: "Dobre, počkaj." rozbehla som sa k nemu.
Usmial sa. "Vedel som to."
"Buď ticho!" zahriakla som ho. Tlmene sa zasmial.
Vnútri nebola úplná tma. Svetlá svietili na ružovo, modro a červeno. Všade boli ľudia. Niektorí tancovali do rytmu hudby, iní len tak stáli a niečo pili. Niekto sa bozkával, niekto sa opito tackal pomedzi ostatnými.
"Chceš niečo na pitie?" spýtal sa Kyle. Pokrútila som hlavou.
"Idem nájsť Jenn." povedala som.
"Budem tu. Keby niečo." tvár mu osvetľovalo modré svetlo.
Vybrala som sa do kuchyne. Bola veľká a ľudia stáli prakticky všade. Opierali sa o bar alebo sedeli na stoličkách. Jenn som však nikde nevidela. Niekto mi podal plechovku piva, ale ani raz som si z nej neodpila. Pivo mi vôbec nechutilo. Smrdelo a navyše bolo horké.
Vyšla som hore po schodoch a ocitla som sa vo veľkej chodbe. Bola dlhá a široká. Lemovali ju dva rady bielych dverí. Jedny boli pootvorené. Potichu som do nich nakukla.
Zbadala som Jenn. A potom nejakého chlapca. Bozkávali sa. Potichu som sa zasmiala a rýchlo som z tej chodby odišla.
Mám pocit, že som veštica. Stavím sa, že ten chalan jej podal pivo. Tak ako ho niekto podal mne. Vtedy som si uvedomila, že ho mám stále v ruke. Položila som ho na malý stolík, ktorý bol vedľa schodiska.
Vrátila som sa do obývačky, kde sedel Kyle. V ústach mal cigaretu a v ruke plechovku piva. "Vidím, že ty si sa už zabýval." sadla som si vedľa neho. Pohovka bola tvrdá.
"Našla si ju?" spýtal sa.
"Áno, ale je zaneprázdnená."
"Ako oni?" ukázal prstom na ľudí pred nami. Obaja sa vášnivo bozkávali.
"Presne." zasmiala som sa.
Kyle si odpil z piva. Vypil takmer celú plechovku. "Nevadí im, že sa na nich každý pozerá?" spýtala som sa.
Kyle pokrútil hlavou. "Myslím, že je to každému jedno. Aj tak sú riadne pod parou."
Zahľadela som sa na miestnosť. Všetci sa bavili a naozaj im bolo jedno čo a ako to robia. Proste sa bavili. Iba ja som sa nevedela uvoľniť. Sedela som ako na ihlách a bolo mi hrozne teplo.
"Layla poď tancovať." povedal Kyle.
Nebola som si istá, či to myslel vážne. "Čože?"
"Poď tancovať." odložil pivo a postavil sa.
"Nie, neviem tancovať." namietala som.
"Veď ani ja" zasmial sa.
Chytil ma za ruku a ťahal ma preč od pohovky. Ťahal ma na provizórny parket. Tlačilo sa na ňom veľa ľudí. Obtierali sa o seba a dýchali si na krk. Všade bol prítomný alkoholový opar.
"Daj mi ruky okolo krku." povedal.
Poslúchla som ho. Svoje ruky som si obmotala okolo jeho krku. "Neboj, nechcem ťa znásilniť." povedal a položil si ruky na moje boky. Jemne si ma pritiahol bližšie.
Bol veľmi vysoký. Keby som sa mu chcela pozrieť do očí, musela by som zdvihnúť hlavu. A keby som ho chcela pobozkať, musela by som sa postaviť na špičky. a neviem či by to stačilo.
"Vravel si, že nevieš tancovať." povedala som tesne pri jeho uchu aby ma počul.
Voňal po mydle. A niečom korenistom. Celé sa mi to však miešalo s cigaretovým dymom. A alkoholom. Jeho dych bol teplý a hladil ma po pokožke.
"Neviem. Všetko čo teraz robím mám z romantických filmov." usmial sa.
Pokrútila som hlavou a začala som sa smiať.
"Môžeš si o mňa oprieť hlavu." povedal.
Urobila som tak. Oprela som si hlavu o jeho hruď, ktorá sa zdvihla zakaždým, keď sa nadýchol. Aj napriek všetkému tomu hluku som počula tlkot jeho srdca. Nechcela som sa pohnúť.
Chcela som tam iba tak stáť.
Pozor, nabudúce príde zmena:)
Autor
ESTÁS LEYENDO
Oh, Layla!
RomanceTu by mal byť asi popis. Pravdepodobne si očakával/a kúsok z dialógu medzi dvoma hlavnými postavami, alebo možno odhalenie nejakej dôležitej zápletky. Či príbeh začneš čítať, alebo nie je iba na Tebe. Myslím, že môj popis k tomu netreba. Nechcem Ťa...