Oh, Layla!

•38•

• • Kyle • •

Čakal som naozaj všetko, nadávky, ľútosť dokonca možno aj plač. No toto rozhodne nie.
Znova sa mi však potvrdilo to, že pri Layle sa nedá očakávať. Ona totiž nerobí to, čo od nej očakávate.

"Čo to má znamenať?" nechápal som.

"To, že ťa milujem Kyle!"

"Ako to môžeš povedať potom, čo som ti o sebe porozprával?"

Stále som držal jej ruku a ona sa tomu nebránila. Pokojne dychala a jej oči aj napriek prítmiu žiarili.
"Môžeš byť ticho, keď sa ťa snažím pobozkať?" povedala a nahla sa ku mne.
Cestu jej skrížila rýchlostná páka, ktorá bola medzi dvomi sedadlami.

"Počkaj, presadni si dozadu." povedal som.

Layla prikývla a cez malú medzeru medzi sedadlami sa prešmykla na zadné sedadlá. Ja som musel vystúpiť a prejsť cez dvere, pretože po a) nezmestil by som sa cez tú pekelne malú medzeru a po b) určite by som si pri pokusoch prejsť cez ňu narazil nohu a to som teda nechcel.

Akonáhle som si sadol a zabuchol za sebou dvere, Layla ma chytila za tričko a pritiahla si ma k sebe.
Prekvapene som zažmurkal.
"Prepáč,...ja," začala panikáriť.

Nechcel som aby sa cítila trápne, preto som ju začal pozkávať.
"Sakra nemôžem sa pohnúť!" vyhŕkol som.
Jediná poloha, v ktorej som mohol sedieť nebola zrovna stvorená na bozkávanie.
Layla sa snažila zakryť smiech kašlom.
"Nesnaš sa byť nenápadná."

"Počkaj, nechaj to na mňa." povedala po chvíľke a ja som netrpezlivo čakal, čo urobí.
Layla neváhala a obkročmo si na mňa sadla. Nebola veľmi vysoká, preto si neudierala hlavu o strechu. No aj napriek tomu ma znova prekvapila.
Ruky mala omotané okolo môjho krku a ja som ju držal za boky. Neodvážil som sa chytiť je zadok, aj keď som veľmi chcel.
Len sme sa na seba pozerali. Pozeral som sa do jej očí, no zároveň som obdivoval jej pery.

"Kde máš ruky?" spýtala sa zrazu.

"Na tvojich bokoch predsa."

Naklonila sa ku mne.
"Radila by som ti využiť ich lepšie." šepla mi do ucha.

Keď sa dolnou perou dotkla môjho ucha, celým telom mi prešli zimomriavky.
Neváhal som a svoje ruky som z jej bokov premiestnil na jej zadok. Usmiala sa.
"O tomto hovorím." povedala a jej pery si našli cestu k mojim.

Bolo veľmi ľahké zabudnúť na problémy, ktoré nás oboch trápili. Aspoň na chvíľu som zabudol ako pekelne ma bolí noha, na Jarné sústredenie a ja Aarona s Jordanom.
Proste som si iba užíval Laylinu prítomnosť a verte mi, viac som si ju užívať nemohol.
Teda až dokým mi nezahryzla do jazyka.
"Au!" sykol som.

Layla sa len rozosmiala.
"Prepáč mi to." povedala počas pauzy na nádych.

Zatiaľ čo ja som v ústach ucítil krv, Layla sa dotkla môjho obočia, ktoré bolo od bolesti zvraštené. Prstom prešla cez moje spánky k lícnej kosti a zastala na mojich perách.
"Kyle?"

"Hm?"

Zdráhala sa odpovede, no nakoniec sa ozvala.
"Už musíme ísť."

Vôbec som nevnímal čas. Nie kvôli tomu, že by ubiehal rýchlo, alebo čo, skrátka som ho nechcel vnímať. Nechcel som sa pozrieť na displej telefónu a zistiť, že je čas odísť. Že je čas vrátiť sa do neskutočne nepodstatnej a zároveň bohovsky problémovej reality, z ktorej sa snažím utekať ako rýchlo môžem. Ale hlavne, nechcel som pustiť Laylu. Nechcel som aby sa odomňa vzdialila čo i len na meter.
"Ešte nie."

Odhrnul som jej vlasy z tváre a pohľadil som ju na líci.
"S koľkými si tu už spal?" spýtala sa zrazu.

"Čože?" vyhŕkol som prekvapene.

"Koľko dievčat tu na týchto sedadlách prišlo o panenstvo?" spýtala sa.

"O panenstvo ani jedna." usmial som sa.

Layla nadvihla jedno obočie.
"Len žartujem. V tomto Jeepe nebude nikto nikoho nakladať."

"A čo tvoja posteľ?"

"Ani jedna."

"Chceš povedať, že si...." nedopovedala.

"Nie je som panic. Len sa snažím udržať svoj Jeep a posteľ bez telesných tekutín."

"To je škoda."

"Prečo?"

"Práve som sa ťa chcela spýtať, či by si sa tu so mnou nevyspal. Teraz!"

"Počkaj, však ja,..ja som len žartoval." zakoktal som sa, no Layla sa očividne bavila.

"Veď aj ja." znova sa rozosmiala.

Mlčky som na ňu hľadel, pretože som sa nezmohol ani na slovo.
"Nerada kazím túto intímnu chvíľku," takmer znova vybuchla do obrovského smiechu," no už by sme naozaj mali ísť."

Zliezla zo mňa a sadla si vedľa.
"Počkaj, toto musí zmiznúť." posunkom som ukázal na hrču v mojich nohaviciach.

Keď som si myslel, že hlasnejší smiech z nej nemôže výjsť, mýlil som sa.
"Nesmej sa, je to tvoja chyba."

So smiechom ma pohľadila po líci.
"Tváriš sa akoby sa ti to nepáčilo."

"Nevieš si sakra predstaviť koľko námahy ma stojí udržať ho v nohaviciach."

"Som rada, že to zvládaš." povedala a prešmykla sa dopredu.
"Zostávaš tam?"

"Áno." povedal som a ľahol som si na sedadlá. Nohu som mal vyloženú a konečne mi v nej prestala vystrelovať bolesť.

Layla prikývla a naštartovala Jeep. Riadiť ho bola pre ňu samozrejmosť, pretože mi vravela, že Tim mal podobný Jeep.
Z priehradke, ktorá bola pri sedadle spolujazdca vytiahla cédéčko od The Neighbourhood a strčila ho do prehrávača pod autorádiom. Pozoroval som ju ako prepína jednotlivé piesne. Z každej piesne sa ozvali iba prvé tóny a potom to hneď prepla. Keď prišla k piesni s názvom Prey, začala si potichu pospevovať. Našťastie to bolo vôbec falošné, preto som sa k nej pridal. Ale o niečo hlasnejšie.

"As long as, you notice I'm hoping that you'll keep your heart open. I'll keep mine open too."

Layla ostala na chvíľu ticho.
"Preboha Rowell to vôbec nebolo zlé!"

Zasmial som sa.
"Ticho Parkerová! Neruš ma, keď spievam."

A pokračoval som v spievaní.
"Something is wrong, I can't explain. Everything changed when the birds came."

Potom som stíchol, pretože Layla začala spievať. Poviem vám, dokázal by som to počúvať stále. Ani nie preto, lebo nemám nič iné na práci, ale preto, lebo vždy, keď sa jej podarí falošný tón, zasmeje sa, alebo povie Páni, počul si to? To bolo hrozné! Bože ani sa nečudujem, že tá hrča v mojich nohaviciach nechce zmiznúť.

"Kyle?"

"Áno?"

"Ja len, že už sme tu."

Naozaj sme už stáli na parkovisku. Ale ja som nechcel vystúpiť. Nechcel som sa vrátiť na izbu a zaspávať s pocitom, že Layla spí v druhej budove.
"Zostaň u mňa."

Layla sa usmiala.
"Zostanem."

Ľudia, dobývame Wattpad!

Som neskutočne šťastná, že ste Laylu dotiahli až na vedúcu priečku v Romance.
ĎAKUJEM!

Mám však jednu otázku.
Ako si predstavujete Kylea? (Na toto som fakt zvedavá, pretože som sa snažila aby som ho veľmi neopisovala *ak si odmyslíme doposiaľ všetky covery hihi*)
Veľmi rada si prečítam vaše komentáre :) ^-^