Oh, Layla!

•33•

• • Kyle • •

Nenávidím nemocnice.
Odkedy sa moja mama takmer priotrávila alkoholom, nechcel som nemocnice ani len vidieť, nie to ešte cítiť dezinfekčný zápach a nechať sa obskakovať starými sestričkami. Pamätám si raz, keď som spadol zo stromu a rozbil som si hlavu, ošetroval ma doktor Themsey (asi nikdy nezabudnem na jeho meno). Mal dlhé vlasy takmer po ramená a nosil ich zopnuté do polovičného copu. Bolo to obdobie, keď som sa hrával s figúrkami akčných hrdinov a rôznych superhrdinov a on vyzeral presne ako Thor.
Pán Themsey bol jediná svetlá stránka v temnej knihe zvanej Nemocnice.

"Rád ťa znovu vidím Kyle." Laylin otec sa na mňa usmial.

"Aj ja, aj keď teraz asi menej."

"Pomôžte mu na stôl." povedal.

Damien mi pomohol sadnúť si na stôl a Layla stála vedľa mňa. Nespúšťala oči z mojej opuchnutej nohy.
"Čo presne sa ti stalo?"

"Neviem, stalo sa to rýchlo. Mali sme tréning a s Damienom sme sa rozhodli, že si zabeháme. Začali sme sa rozprávať," pozrel som sa na Damiena a  tému toho rozhovoru som sa rozhodol nepovedať," a potom som ležal na zemi s obrovskou bolesťou v členku." dokončil som.

"Máš to opuchnuté a pravdepodobne sa to zafarbí do fialova. No najskôr zistíme, či to je zlomené a potom sa budeme baviť o tom, čo dalej." povedal Tim a pomohol mi prejsť do miestnosti s röntgenom.

Layla

"Čo ak to bude zlomené?" spýtala som sa Damiena.

Ten sa s odpoveďou neponáhľal. Jeho pohľad smeroval von oknom na prázdne parkovisko (otcovi sa akurát začala obedná prestávka) a po chvíli prehovoril.
"Či už to bude alebo nebude zlomené, do marca musí byť v najlepšej forme."

Damien (a Kyle) mal na sebe celú výbavu futbalistu. Od kopačiek cez chrániče a dres až po prilbu, ktorá bola položená na prednom sedadle v Jeepe.
"Čo bude v marci?" spýtala som sa.

"Jarné sústredenie. Dva mesiace budeme mimo školy a na zápasy budú chodiť porotcovia, aby mohli rozdávať štipendiá na univerzity." pokojne odpovedal stále hľadiac na parkovisko.

Chcela som niečo povedať, ale zarazila som sa. Damienovi na štipendiu záleží a nepochybne aj Kyleovi. Obaja musia byť v hroznom strese kvôli tomu všetkému.
"Nechcem ísť na univerzitu bez Kylea." zamrmlal a ja som ho sotva počula.

"Hej Damien," chytila som ho za rameno," vy obaja pôjdete na univerzitu. Jasné? A nechcem počuť žiadne ďalšie pochybnosti a žiadne ďalšie usmrkané reči."

Vo dverách sa zjavil otec s Kyleom a pomohol mu sadnúť si.
"Dobrá správa je, že to nie je zlomené." povedal otec.

"Ale?" vedela som, že tam bude nejaké ale, preto som sa na neho rovno spýtala.

"Ale noha bude musieť odpočívať. Našťastie je to len silno narazené, takže potrvá iba niekoľko týždňov, kým opuch celkom nezmizne."

S Damienom sme naraz prikývli. Kyleova tvár konečne zmäkkla a už sa netváril ako kyslá uhorka.
"Môžem ti dať niečo proti bolesti, ale mal by si zájsť skôr do lekárne pre nejakú masť, najlepšie s chladivým účinkom," otec sa poškriabal po strnisku," mal by som tu takú masť mať. Hneď som tu."

Otec odbehol naspäť do miestosti s röntgenom, pretože tam sú skrinky plné anestetík a iných rôznych liečív, ktorých názov ani neviem vysloviť.

"Sakra Damien prečo sa stále mračíš?" spýtal sa ho Kyle.

"Ja len, že čo tréningy? A čo jarné sústredenie?"

Kyle pokrútil hlavou.
"Trénerovi padne kameň zo srdca, keď ma tam pár týždňov neuvidí a o jarné sústredenie sa neboj. Do marca budem lepší než ty." usmial sa.

Damien sa tiež usmial.
"Tak! Našiel som ju." otec podal Kyleovi tubu plnú liečivej, chladiacej masti.

Pristúpila som k nemu a tuho ho objala.
"Ďakujeme oci."

"To je najmenej čo pre vás môžem urobiť." vtisol mi bozk na čelo.

Kyle ho tiež objal, čo bolo veľmi prekvapivé, ale otca to nezaskočilo. Objatie mu opätoval a potľapkal ho po chrbte.
"Drž sa Kyle."

Ja som mu ešte raz poďakovala a slúbila, že na Vianoce prídem na pár dní domov. Otec dodal, že to nemusí byť len na Vianoce.
Pri dverách ešte zvolal:
"Damien pozdravuj Coreyho!"

Damien sa nervózne usmial a sadol za volant.
"Odkiaľ dopekla pozná Coreyho?" spýtal sa hneď ako sme si sadli dozadu.

Kyle sa začal smiať.
"No, povedzme, že sme tu s ním už pár krát boli." usmiala som sa.

"Bože," otočil sa smerom k čelnému sklu," to je divné a desivé zároveň."

"Damien neboj, Corey bol s nami, keď Kylea zbili." povedala som.

"Čože? Teba zbili?" vykríkol a pozrel sa do spätného zrkadla.

"Ajaj." šepla som.

"To je na dlho Damien," povedal Kyle sa buchol ho do ramena," a naštartuj už, som neskutočne unavený."

Damien ho poslúchol a konečne naštartoval Jeep.

• • •

"Kyle stále máš na sebe dres." povedala som, keď otváral dvere od svojej izby.

Mykol ramenom.
"Damien ho zajtra zoberie naspäť do šatne."

Otvoril dvere a ukázal, aby som vstúpila. Vyzliekla som si riflovú bundu a Kyle si sadol na posteľ.
"Musím sa vyzliecť." povedal.

"Poslúž si."

Kyle sa zasmial.
"Ale budem potrebovať pomoc s trenkami a chráničmi na nohách."

Tvárila som sa, že som zle počula, no to ho rozosmialo ešte viac.
"To si vyhoď z hlavy."

"Sám to nezvládnem."

"Čo by nie." odvrkla som.

"Prosím." nástojil.

Postavil sa a začal si vyzliekať dres spolu s chráničmi. Postupne zhadzoval vstvy oblečenia až zostal len v bielom tričku, ktoré bolo na ramenám mokré od potu kvôli chráničom. Vyzliekol si aj to.
Zostal tam stáť polonahý.

"To ma malo akože presvečiť?" nadvihla som obočie.

"Nie. Prečo myslíš?" uškrnul sa.

Snažila som sa nezízať na jeho obnažený hrudník a sústredila som sa na pravú nohu a na pomyslenie, ako si z nej dá dole kopačku.
Podarilo sa mu to, aj keď pár krát sykol od bolesti.
"Layla no tak!"

"Ah, fajn!" podišla som k nemu a rozviazala som mu šnúrku na trenkách. Odopla som mu chrániče z nôh (dávala som pozor, aby som mu nedrgla do tej pravej) a stiahla som mu ich dole.

Z tváre mu neschádzal úškrn a očividne sa bavil.
"Červenáš sa." poznamenal.

Ani som si to neuvedomila, ale určite som bola červená až za ušami.
Bodaj by som sa nečervenala, keď predo mnou stojí takmer, naozaj takmer nahý!
"Takto som si to teda nepredstavovala."

"Nehovor." usmial sa a pobozkal ma.
Jeho vlasy ma šteklili na tvári a na krku som cítila jeho teplý dych.

Vtedy sa otvorili dvere.
"Kurva!" povedal niekto.