Oh, Layla!

•7•

Moje kroky boli oproti tým Kyleovým drobné ako keby ich robilo malé dieťa. Na dvore bolo veľa ľudí a ja som sa v nich strácala. Kráčali sme po chodníku smerom k veľkej budove. 

Kyle kráčal napred a ja som ho nasledovala. Nikdy som si nemyslela, že niekto môže mať tak atraktívny chrbát ako on. Široké plecia mu pokrývala červená kocková košeľa. Bola dlhá a siahala mu až do polovice stehien. Gombíky na rukách mal rozopnuté a odkrývali mu ruky s dlhými prstami.

Počas cesty ho pár ľudí pozdravilo. Kyle im zväčša len kývol na pozdrav. Svoju pozornosť stále upriamoval na mňa. 

Zastali sme pred mohutnými dverami. "Tu máš prvú hodinu. Potom sa premiestniš tam," ukázal na menšiu budovu oproti, "a tam aj ostaneš."

Nezmohla som sa na nič, len som prikývla. 

"Na obed pôjdeš klasicky do jedálne. Potom sa znova premiestniš sem. Poslednú hodinu máme spolu," usmial sa, " nejaké otázky?"

pokrútila som hlavou, aj keď som ich mala snáď miliardu. "Ďakujem Kyle, vážne."

Kyle mi podal ruksak a usmial sa. "Ešte neďakuj, deň sa len začal. Poďakuješ mi neskôr." 

Otočil sa a odišiel. 

S hlavou plnou Kyla som vstúpila do budovy. Z vnútra taká veľká nebola. Chodby mali veľké stropy a po oboch stranách ich lemoval  rad dverí. 

147 bolo číslo učebne, v ktorej som mala prvú hodinu. Netrvalo dlho kým som ju našla. V učebni bolo iba päť ľudí. Sadla som si do predposlednej lavice pri okne a dúfala som, že som nikomu neobsadila miesto. 

Každou minútou bolo v učebni viac a viac ľudí. Keď som si myslela, že už určite nikto nepríde, do triedy sa doslova dovalilo dievča. Len len, že mu učiteľ nezatvoril dvere pred nosom. 

"Sadni si. kde je voľné." povedal tomu dievčaťu učiteľ. 

Dievča sa rozhliadol po triede. Nikde inde ako vedľa mňa voľné nebolo. Náhoda, však?

S úsmevom na tvári sa vybrala k mojej lavici. Keď si sadla, podala mi ruku.

"Tiež si tu nová? Som Natt." povedala.

"Layla. A áno." podala som mu ruku, ale nie veľmi nadšene.

Učiteľ začal hodinu. Fyzika. Hovorte si čo len chcete, fyzika je úžasná. Vždy som ju milovala, no o Natt sa to povedať nedalo. Zatiaľ čo ja som sa snažila počúvať a zapisovať si poznámky, ona sa zaoberala inými vecami. Prisahám, že keby nezazvonilo, zaspala by.

Z triedy som vyšla ako prvá. Nepotrebovala som sa zdržiavať a v druhej triede som chcela byť čo najskôr. Tak ako mi Kyle povedal, premiestnila som sa do druhej budovy. 

Dve hodiny o mne nikto nevedel. Sedela som v zadných laviciach, nehlásila som sa a nijak som na seba neupozorňovala. Zatiaľ nie. 

"Layla! Poď sem!" zvolala Jenn.

V tej chvíli som bola neskutočne rada, že nemusím sedieť sama. Bol s ňou aj Corey. Pozdravili ma a hneď sa vypytovali.

"Tak? Ako si sa zatiaľ mala?" spýtal sa Corey.

Pokrčila som ramenom a na vidličku som napichla malú kukuričku. 

" Ani neviem. Možno fajn."

"Možno fajn?" nechápala Jenn.

Vzdychla som si. "Chcem tým povedať, že sa neudialo nič zvláštne. Nikto si ma nevšimol, nikto so mnou neprehovoril." 

"Mohlo to byť aj horšie." povedala Jenn.

Corey ju prebodol pohľadom. Ten chlapec sa mi naozaj páči. 

"Layla, Jenn tým chcela povedať, že ešte sa deň neskončil. Nikdy nevieš kde a kedy sa ti niekto prihovorí." povedal Corey.

Vďačne som sa na neho usmiala.

"Presne tak! Vieš čo? Dnes ideme na párty." zajasala Jenn.

Takmer som na ňu niečo zakričala. Čože? Layla Parkerová na žiadne večierky nechodí. Nikdy!

"Hah, fajn zasmiala som sa." 

"Ja som to myslela vážne." vysvetlila Jenn.

Rázne som pokrútila hlavou. "Nie Jenn, ani za nič."

"No tak Layla, musíš tam ísť. Určite tam bude aj Kyle. A Corey ide tiež, však Corey?"

"Ja o ničom neviem." povedal Corey. Jenn ho kopla do nohy. "Jasné, že idem, všetci tam idú. Len ma už prosím nekop." 

Nechcela som tam ísť, vážne nie. Ale čo ak mi to predsa len pomôže? Koniec-koncov nemám čo stratiť.

"Ešte si to premyslím." povedala som.

Zdvihla som sa to stoličky. "Dám ti vedieť." povedala som a zaniesla som svoju tácku. Z jedálne som vyšla so sklonenou hlavou a zrakom upretým na mojich teniskách. 

Nevšimla som si rozliatej vody na dlážke a moje nohy leteli do vzduchu. Tvrdo som dopadla na špinavú zem. 

"Sakra!" sykla som.

Pár ľudí okolo sa zasmialo alebo si niečo zamrmlalo.

Keď som však zbadala niekoho ako sa ku mne skláňa, bola som viac než ohromená.

"Si v poriadku?" spýtal sa chlapec.