Oh, Layla!

•39•

Poznáte ten pocit, keď sa cítite úžasne a takmer by ste neverili, že sa niečo môže pokaziť a práve vtedy sa niečo pokazí?

Mávam ten pocit často. Je to presne ako ticho pred búrkou.
Stará mama, ktorá býva v Texase presne vie, kedy príde tornádo. Vravela, že pár hodín pred tým, ako udrie búrka alebo tornádo, je všade ticho. Na stromoch sa nepohne ani jeden list, psy neštekajú a ani vtáky nespievajú.
Potom sa z ničoho nič zatiahne obloha a spustí dážď. Najskôr len mrholenie, no postupne to naberá na sile, a keď už si myslíte, že to nemôže byť horšie, na horizonte uvidíte vír vzduchu, ktorý sa na vás rúti.

Je to nepríjemný pocit, ktorý v sebe nosíte a ten vám našepkáva, že už-už sa niečo stane.

Keď som sedela vedľa Kylea opretá o stenu, pomaly som zaspávala. Hlava mi klesala na jeho rameno.
Už sa mi v hlave premietalo niečo, čo sa podobalo snu, keď niekto surovo zabúchal na dvere.

"Sakra!" zreval Kyle a išiel otvoriť.

Okamžite ako niekto zaklopal som vyskočila z postele. Naozaj som nevedela, kto by o takomto čase mohol otravovať.

"Je tu Layla?" ozval sa Jordan.

"Áno a som tu aj ja." Kyle sa nasilu usmial.

"Vidím ťa braček, no teraz potrebujem Laylu."

"Čo sa deje Jordan?" ozvala som sa.

"Rád by som povedal, že nič, ale tvoj kurevský brat sa znova ožral ako dobytok."

"Ako to, že zase?!"

"Zase, znova, opäť, zas. Skrátka to nie je prvý krát a musí ísť do špitálu." hovoril rýchlo, čo ešte viac stupňovalo napätie a celej situácií to dodávalo na súrnosti.

"Idem." povedala som.

"Idem s tebou." ozval sa Kyle.

"Nie! Kyle ty tu ostaneš!" chytila som ho za ruku, ktorou sa načiahol pre kľúče.

"Ale,..." snažil sa protestovať, no Jordan začal hovoriť.

"A ako by si nám asi tak pomohol?"

Neverila by som, že to niekedy poviem, ale Jordan mal pravdu.
"Ostaň tu a buď na telefóne." povedala som mu.

"Layla." zamračil sa.

Postavila som sa na špičky a pobozkala som ho. Videla som ako sa Jordan otočil a hlasno zavzdychal, no ja som sa od Kylea neodtiahla.
"Sľúb mi, že keď ti budem volať, zdvihneš to."

"Samozrejme." pokúsil sa usmiať, no vyzeralo to skôr ako bolestná grimasa.

Naposledy som ho pobozkala. Kyle mi ešte stihol stisnúť ruku, keď Jordan zabuchol dvere.
Takmer som ho prebodla pohľadom.
"Aby bolo jasné, stále ti neverím."

Jordan pokrčil ramenom.
"Neviem síce prečo, no to teraz nie je dôležité, Aaron je už v aute."

Mal pravdu. Znova.
Istým spôsobom som bola rada, že je Jordan ticho. V tichosti sme prešli cez chlapčenské krídlo až k parkovisku, kde už čakalo auto aj s Aaronom.

Automaticky som si sadla dopredu, vedľa Jordana.
"Nechceš ísť dozadu?" spýtal sa.

"Vyzerám na to, že ho chcem hladkať po chrbte a hovoriť mu, že všetko budem okej?" odsekla som.

"Nie. Rozhodne nie." povedal.

"To som rada, pretože každú sekundu čo sedím v tomto aute moja myseľ vynaloží nespočetné množstvo námahy a to len kvôli tomu aby som sa neotočila a jednu mu nevrazila." zapla som si bezpečnostný pás a spýtavo som sa pozrela na Jordana.

"Kyle má vlastne celkom šťastie." povedal a naštartoval.

Jeho auto bolo veľké (nie však také priestranné a útulné ako Jeep) a muselo byť neskutočne drahé. Aj napriek tomu v ňom však viezol opitého človeka.
"Prečo?"

Zaradil rýchlosť a zamieril na križovatku.
"Pretože," nedopovedal, namiesto toho sa pozrel do spätného zrkadla," skrátka môže byť rád, že ťa má." dokončil.

Chcela som niečo povedať, no len som otvorila ústa a nič z noch nevyšlo.
Prečo je odrazu taký milý? Samé Dobre, Layla, ako povieš a Kyle môže byť rád, že ťa má.
Nechápte ma zle, tohto Jordana mám oveľa radšej ako tvrďáka Jordana, no stále mi na tomto celom niečo nesedí.

Cesta nebola dlhá, no stále som mala pocit, že Jordan zastane pred veterinou. Že zaklope na dvere a otvorí mu vysmiaty otec, no hneď ako uvidí Aarona, úsmev mu z tváre zmizne.
Keď zastavil na parkovisku pred pohotovosťou, pomohla som mu vybrať Aarona z auta. Na recepcií som vypísala papiere ohľadom neho, a keď som skončila, Jordan vravel, že mu urobia výplach žalúdka.

"Keď ti povedia, že to nebol len alkohol, tvár sa prekvapene." šepol Jordan.

Sedeli sme v čakárni, v ktorej bol okrem nás len chlap s obviazaným kolenom a chlapec s matkou, ktorému zašívali pätu.  
Kto by povedal, že plastové stoličky na chodbe v nemocnici budú pohodlné? Ja teda určite nie.
Sedela som s vystretými nohami a hlavu som si opierala o stenu. V tej chvíli mi biely strop s lampou, ktorá mi vypalovala oči zdal veľmi zaujímavý.
"Dáš si kávu?" spýtal sa ma Jordan.

Pokrútila som hlavou.
Jordan pokrčil ramenom a odpil si z plastového kelímku.
"Ani ja nechcem." na tvári sa mu objavila grimasa a kelímok odložil na stôl vedľa neho.

"Prečo s tým začal?" spýtala som sa ho.

Jordan bola hodnú chvíľu ticho. Možno voli tie správne slová a možno to nevedel, ale vymýšlaľ čo mi povie.
"Začalo sa to, keď zistil, že ho podvádza frajerka."

Snažila som sa aby som si zachovala kamennú tvár, pretože by som bola nerada, keby Joedan zistil, že som o Aaronovej frajerke nevedela.
Snažila som sa byť ticho a počúvať, pretože som mala sto chutí rozkričať sa na celú nemocnicu, prečo som sakra nevedela o jeho frajerke?!
Ale krik by nikomu nepomohol, hlavne teda nie tomu chlapcovi, ktorému zašívali pätu. Už teraz bol celkom mimo a ani nechcem vedieť, čo by s ním urobil môj krik.

"Vtedy si odo mňa pýtal po prvý krát. Potom prišiel, keď odišiel z tímu." pokračoval.

"Ty si o ničom nevedela, však?"

Pokrútila som hlavou.
"Mám pokračovať?"

"Nie, nie nepokračuj. Nechcem, aby si si o mne myslel, že som neschopná, a že sa neviem postarať o vlastného brata."

Vyrovnala som sa, pretože ma začal bolieť chrbát.
Koľko trvá výplach žalúdka? Mám pocit, že tu sedím najmenej dve hodiny a každou minútou sa môj hlad zväčšuje.
"Po správnosti by sa on mal starať o teba."

"Ale nestará! Celé je to zlé a mám pocit, že to bude len horšie a horšie." zvýšila som hlas.

Jordan ku mne natiahol ruku (asi ma chcel objať), no potom ju hneď stiahol.
"Nikdy nemôže byť len zle. Vždy to musí byť v rovnováhe. Raz je zle, a keď si myslíš, že už lepšie nebude, vtedy príde to zaslúžené dobro."

Otočila som hlavu smerom k nemu.
"Naozaj mi tu teraz cituješ hlášku z Teen Wolf-u?"

Jordan sklonil hlavu a rozhodil rukami.
"Dobre, vzdávam sa. Keď nepomohol Teen Wolf, tak už nepomôže nič."

Vtedy som sa zasmiala.
Úprimne som sa zasmiala nad tým, čo povedal Jordan Rowell.
Znie to neuveriteľne, však?
(Aby bolo jasné, stále mu neverím, akurát som ho prestala nenávidieť.)