Oh, Layla!

•28•

Vyšli sme na prázdne parkovisko a čakali, kedy sa rozprší.
Oblaky boli ťažké, len-len že sa kvôli toľkej váhe neroztrhli. Počuli sme hromy a Kyleovu tvár osveloval jeden blesk za druhým.
Na zem dopadli prvé kvapky. Ľudia sa začali schovávať v domoch, bytoch alebo kaviarňach či reštauráciach.

"Mali by sme už ísť." potiahla som Kylea za rukáv.

Ten sa len usmial a vykročil smerom domov.
Zatiaľ čo si vykračoval, rozpršalo sa. Za pár minút bolo moje oblečenie premočené a každým ďaľším krokom bolo čoraz ťažšie.
Rýchlo som kráčala za Kyleom v snahe dostať sa čo najskôr na izbu, no Kyle kráčal pokojne a vyrovnane. Akoby mu bolo jedno, že z neho kvapká voda, a že jeho oblečenie je do poslednej nitky premočené.
V oknách domov a bytov sa svietilo. Niektorí v okne popíjali kávu alebo čaj a pozerali sa na nás -dvoch bláznov- ako si vykračujeme po ulici.
Našťastie bolo však stále teplo, takže som sa nemusela báť, že dostanem nádchu.

"Kyle prosím spomaľ, nestíham." zvolala som.

Kyle zastavil a otočil sa ku mne.
Vlasy sa mu poskrúcali ako ošúpaná citrónová kôra a padali mu do očí.
Jeho mokré tričko na ňom viselo a miestami sa lepilo na telo. Snažila som sa ignorovať fakt, že mu tričko odhalilo takmer celú časť hrudníka a brucha.

"Tvoje vlasy," dotkla som sa jeho drobných kučier," sú viac kučeravé."

Zasmial sa.
"Je ti zima?" spýtal sa.

Možno si všimol husiu kožu na mojich rukách a možno videl ako mi po chrbte prešli zimomriavky, no istotne to nebolo od zimi.

Pokrútila som hlavou.

Vyzeral starší. A vyšší. Možno to bolo kvôli môjmu ťažkému oblrčeniu, ktoré ma ťahalo do zeme.

"Ale mali by sme sa vrátiť, Jenn sa bude strachovať." povedala som.

Kyle nič nepovedal. Iba ku mne vystrel ruku a čakal, kedy k nej pripojím tú svoju.
Bolo to obyčajné gesto, ktoré ľudia robia. Dokonca aj ľudia, ktorí netvoria pár. Avšak pri nás som si nebola až taká istá.

Pochybnosti som odsunula bokom a chytila som ho za ruku. Preplietol si prsty s tymi mojimi a v očiach sa mu zračila úľava. Dúfala som, že to tak bolo aj u mňa.

Až potom konečne vykročil smerom do školy.
Dalo by sa povedať, že to je v pohode. Darmo som si však navrávala, že to je úplne normálne. Bola som nervózna. Veľmi nervózna.
V tej chvíli som bola vďačná za tento hustý lejak, pretože pot z mojich rúk sa miešal s vodou, ktorá sa liala z oblohy a nebolo poznať, že to je môj pot.

Spočistku som neverila, že sa to dá, ale cestou do školy sa rozpršalo ešte viac. Posledných pár blokov sme odbehli, pretože som začala pociťovať chlad.
Našťastie otcova veterina nebola na druhom konci mesta.

"Jenn ma zabije." povedala som, keď sme prechádzali chodbou.

"Nezabije ťa ak ťa neuvidí." ozval sa Kyle.

"Čo tým myslíš? Mám sa zneviditeľniť?" odftkla som.

Kyle so smiechom pokrútil hlavou.
"Myslím tým, že by si mohla zostať u mňa."

"Kyle moje oblečenie je premočené a súrne sa ho potrebujem zbaviť." vyťahovala som si kľúče.

"Dobre počkaj. Zoberiem ti suché oblečenie. Mňa Jenn nezabije."

Nedôverčivo som sa na neho pozrela.
"Si si istý? Prisahala by som, že ešte ráno sa ťa snažila prebodnúť pohľadom." prekrížila som si ruky na prsiach.

Kyle na mňa iba žmurkol a povedal:
"Neboj sa."

Z ruky mi zobral kľúče a odomkol dvere. S praskaním podlahy vstúpil do izby. Z chodby som videla, že Jenn sedí za stolom a ťuká do notebooku.
"Layla tu nie je." povedala.

"Viem. Vlastne je so mnou," otvoril moju skriňu, "potrebujem nejaké jej oblečenie."

"Prečo?!" obrátila sa k nemu.

"Vieš, trochu sme zmokli." povedal a bolo viedieť, že až vtedy si Jenn všimla, že z Kylea kvapká voda.

Nahlas si vzdychla.
"Dobre teda," postavila sa a prešla k mojej skrini, "tu máš." podala mu kôpku oblečenia.

"Ďakujem!" poďakoval Kyle a chystal sa výjsť z izby.

"A prečo vlastne neprišla ona sama?"

Kyle sa poškriabal na zátylku.
"Bola jej zima, tak ostala v mojej izbe."

Jenn prikývla.

"Ďakujem." povedal Kyle a zdvihol kôpku môjho oblečenia a vyšiel z izby.
Zabuchol za sebou dvere.

"Môžme konečne ísť ku mne?" spýtal sa.

Bez slova som prikývla a z rúk som mu zobrala moje oblečenie.
Začínala mi byť poriadna zima, preto som bola rada, že od suchého oblečenia ma delí už len mokrý chodník vedúci do chlapčenského krídla.

Kyleova izba bola ako vždy uprataná. Naozaj som nevedela ako to ten chalan robí. Vždy je jeho posteľ ustlaná a na stole nie je nič okrem notebooku.

Takmer hneď ako Kyle otvoril dvere som vletela do kúpeľne.
Mokré oblečenie som zo seba postupne zhadzovala a nahradila som ho čistým a suchým.
S mokrými vlasmi som neurobila nič. Voľne mi padali na plecia a postupne sa sušili.
Pohľad do zrkadla bol stále rovnaký. Stále to isté dievča.
Akurát, že mi to už ďalej nevadilo.

Keď som vyšla z kúpeľne, Kyle sedel na okne a fajčil.
Nohy mal spustené a vďaka striečke nad oknom na nr nepršalo. Izbou sa vznášal cigaretový zápach, no neprekážalo mi to.
Bolo však chladno. Aj keď som si najakôr myslela, že neprechladnem, myslím, že to bude presne naopak.

"Kyle?"
Otočil sa a s cigaretou v ústach sa usmial.

"Áno?"

"Je tu chladno. Mohol by si to okno prosím zatvoriť?" pošúchala som si ruky, pretože mi bolo vážne chladno.

"Tu máš, obleč si ju." z vešiaka zvesil mikinu s maskotom Libertskej vysokej školy.

So smiechom som si ju obliekla.
Ako malá som jednu takú mala. Patrila však otcovi. A nepáchla ako balíček cigariet. V tom momente mi to však nevadilo. Okrem cigariet bolo cítiť aj vôňu mydla a jabĺk.
Voňala ako Kyle.
Potrebovala som ho cítiť. No mikina mi nestačila.
Stále sedel na okne a pozeral sa na sivú oblohu. Podišla som k nemu a tuho som ho objala okolo pásu. Akoby som sa bála, že spadne a chcela som ho zachytiť.
Kylea to očividne prekvapilo. Uvoľnila som svoje zovretie a Kyle to využil vo svoj prospech.
Takmer celú cigaretu vyhodil von oknom a zoskočil z okna. Ustúpa som dva kroky dozadu.

Objal ma. O nič iné sa nepokúsil.
Len ma objal.
Až vtedy som si mohla naplno vychutnať jeho vôňu. Jeho zrýchlený a horúci dych. A jeho pravidelný tlkot srdca.

Preto som ho chytila za zátylok a svoje pery som položila na tie jeho.