Oh, Layla!

•42•

Layla

O 2 mesiace neskôr

"Ah nie, som vo väzení!" vyhŕkla Jenn, keď hodila kockou.

Podala mi kocku a tiež som ňou hodila do hracieho poľa.
"Ako si na tom s Kyleom?" spýtala sa zrazu.

Posunula som sa so svojou figúrkou o päť políčok dopredu a svoj pohľad som presmerovala na Jenn.
"Ako to myslíš?"

Jenn si odpila z kelímku plného kávy.
"Klape vám to? Alebo sa hádate? Už ste spolu spali?"

Pretočila som očami.
"Však si s nami takmer každý deň a vidíš aké to medzi nami je."

"Dobre, ale nevidím, čo robíte v posteli."

"Jenn!" zahriakla som ju.

Znova si odpila z kávy.
"Tak čo? Už ste spolu spali?"

Po chvíli som pokrútila hlavou.
"Nie, ešte nie."

Jenn na mňa vypleštila oči.
"To akože vážne?!"

"Áno, Jenn, vážne."

Bola to pravda. Ešte sme spolu nespali. Aj napriek tomu, že spolu chodíme už takmer pol roka sme sa nedostali ďalej, akoby Kyle možno chcel. A ja tiež. Všetko bola ale moja vina. To ja som to celé len brzdila a vyhovárala sa na všeličo možné, len aby sme sa k tomu nedostali. Nebolo to tým, že by som Kylea nechcela, Bože nie, iba som sa jednoducho v tej chvíli na to necítila.
"Prečo?" spýtala sa.

"Ja neviem, vždy keď na to príde, som hrozne nervózna a spanikárim."

"Ty si to ešte nerobila, však?"

Prikývla som.
"No Kyle očividne áno a to ma odrádza."

"Ale prečo?" znova sa spýtala tú istú otázku.

"Neviem, skrátka sa bojím, že urobím niečo zle." kocku som stále držala v ruke.

Jenn si znova odpila z kávy a pokračovala: "Nemáš sa čoho báť a hlavne nie, keď človek, s ktorým sa chystáš spať je Kyle. Je skúsenejší, preto to bude lepšie."

"Ďakujem Jenn, teraz si ma vážne upokojila." povedala som ironicky.

Jenn pokrútila hlavou.
"Chcem tým povedať, že máš nechať Kylea robiť to, čo mu podľa mňa naozaj ide," usmiala sa na mňa," ale hlavne nestresuj. On vie, čo treba robiť, ty si to len užívaj."

Nevedela som, ako mám odpovedať, tak som ostala ticho. Ďalej som sa snažila hrať tú sprostú stolovú hru (čo mi pripomína, že je dosť divné, že sa volá stolová a takmer vždy ju hráme na zemi) a nemyslieť na to, aká som nemožná.

• • •

"Dáš si?" Corey ukázal na červené jablko v jeho taške a ja som pokrútila hlavou.
Aj napriek tomu, že je koniec februára a vobku pomerne chladno, tréningy sa už vedú na ihrisku.

"Ako dlho ste už s Damienom spolu?" spýtala som sa zrazu.

"Niečo cez štyri mesiace," odhryzol si z jablka," prečo sa pýtaš?"

"Nikdy predtým sme o tom nehovorili."

Corey pokrčil ramenom.
"Chceš, aby som o tom hovoril?"

Prikývla som.
"Ako ste sa spoznali?"

Corey si znovu odkusol z jablka.
"Bolo to na basketbalovom zápase. Takmer celý zápas som sedel na lavičke, pretože som bol v tíme nový a ako to už býva zvykom, každý nováčik si musí prejsť týždňom plným kanadských žartíkov," odmlčal sa, akoby mi dával priestor na pochopenie, no ja som presne vedela ako to v tímoch chodí, preto som prikývla a Corey pokračoval," počaa toho zápasu, čo som sedel na lavičke mi niekto zobral oblečenie, čo bolo v šatni a nenechali mi tam ani jeden uterák. To som však nevedel, a keď som prišiel do šatne, všetci sa tvárili normálne, tak som netušil o čo ide. Až potom, keď odišli, a ja som tam zostal sám som si uvedomil, že asi pôjdem na izbu iba v drese a trenkách. Vtedy sa však vo dverách objavil Damien, s rukami plnými môjho oblečenia. Vraj ho schovali v šatni pre futbalistov." dokončil.

"Corey to je úžasné!"

Corey sa zasmial.
"Na tvoje stretnutie s Kyleom to nemá."

Pri tej myšlienke som sa zasmiala. Našťastie sa ma otec nepýtal, kde a ako som ho spoznala, pretože si nemyslím, že by som mu povedala pravdu.
Vtedy mi však niečo napadlo.
"Corey odkiaľ vieš, ako sme sa spoznali?"

"Ups, asi som práve prezradil Jenn."

Znova som sa neubránila smiechu.
Bolo skvelé, že za pomerne krátky čas som získala hŕstku ľudí, ktorých nechcem stratiť.
Raz, keď som sa otca pýtala, čo na mame miloval najviac, povedal Jej hlas.
Celkom som nerozumela prečo práve jej hlas. Z fotiek, ktoré som si prezerala takmer každý deň som vedela, ako vyzerala. Bola krásna.
V jej modrých očiach sa odrážal celý svet a jej úsmev rozžiaril každú miestnosť, do ktorej vstúpila. Na mnohých fotkách mala dlhé gaštanové vlasy, no zrazu, ale iba na jednej fotke ich mala kratšie. Siahali jej ledva po ramená. Vraj to bolo v tom období, keď sa Aaron narodil. No jej hlas, ten bol podľa odca zo všetkého najkrajší.
Nikdy sa nevedel vynadívať na to, akým sladkým hlasom spievala uspávanky, vtedy ešte malému Aaronovi. Alebo, keď mu čítala rozprávky. Ale tiež, keď sa smiala. Otec povedal, že mu vždy spôboval zimomriavky.
Preto na ňu často, ale hlavne veľmi rád spomína. Pretože, ako raz mama povedala, Spomienky sú to jediné, čo ti ostane navždy.