Oh, Layla!

•16•

U Pabla bolo veľa ľudí. Miesta pred malým pódiom boli zaplnené ľuďmi, ktorý stáli a popíjali drinky. V strede miestnosti bol veľký bar s tromi barmanmi. Okolo neho boli postavené barové stoličky a okolo pultu svietili svetielka.

"Čo si dáte?" spýtal sa Kyle.

"Chcem pivo." povedal Corey a vyberal si peňaženku.

"Ja si dám džús." povedala som.

Obaja sa na mňa nechápavo pozreli.
"Čo je?"

"Džús?" spýtal sa Corey.

"Layla nepije." vysvetlil Kyle.

"Ale veď..." namietal Corey, no Kyle ho zastavil.
"Nechaj to tak. Skúšal som ju nahovoriť na párty, ale nešlo to. Je hrozne tvrdohlavá."

"Haló, ja som tu." rukou som im zamávala pred očami.

"Dobre, dobre. Idem pre to. Zostante tu niekde." Kyle sa zvrtol na päte a zamieril k baru.

Hudba sa zatiaľ ozývala len z reproduktorov a bola dosť nahlas. Niektorí ľudia sa pohybovali do rytmu. Vládla tam priateľská atmosféra.

"Aha kto prišiel!" zvolal Corey a prstom ukázal niekam na pódium.

"Kto to je?" všimla som si nízku štíhlu brunetu s okuliarmi.

"To je pani Douglasová. Chemikárka." zasmial sa.

"Čo tu robí?"

"Jej syn hrá v tej kapele." vysvetlil Corey.

Prikývla som.

"Je tu aj Kevin." povedal Corey.

Počkať, ten Kevin? Jennin objav?

"Kde?"

"Tamto." ukázal prstom smerom k baru. Stál tam vedľa Kyla.
Bol oniečo nižší než Kyle a blonďavé vlasy mu padali do tváre. Jenn si teda vie vybrať!

Vtedy sa obaja otočili mojim smerom. Kylove oči sa zabodli do tých mojich a Kevin si ma obzeral.
Začala som sa červenať.

Zamávala som im. Bolo to prvé čo mi napadlo. Zamávať im.

Kevin potľapkal Kyla po pleci a odišiel.

"Doma ťa neučili, že ohovárať sa nemá?" spýtala som sa ho.

"To nebolo ohováranie," podal mi pohár džúsu, "iba konšatovanie situácie." vysvetlil.

Pokrútila som hlavou.
"Už to začína." zajasal Corey.

Postavili sme sa bližšie k pódiu. Kapela vyšla z malej miestnosti a oznámila, že dnešok bude ten najlepší deň v našich životoch.
Iba som nad tým pretočila očami. Frontman kapely mal až priveľa sebavedomia.

Začali hrať a ja som takmer neverila vlastným ušiam. Veď to neboli ich vlastné pesničky. Iba ich zbabelo prespievali. Každým ďaľším tónom sa mi hnusili viac a viac. Akoby toho nebolo málo, pred pódium sa natrepali ľudia v pokročilom štádiu opitosti.

"Kyle musím ísť na toaletu." zakričala som mu do ucha.

"Dobre." povedal.

Toalety boli oprosti pódia. Ľahko som ich našla. Boli úplne prázdne.
Tvár som si opláchla studenou vodou a odpila som si z džúsu. Chcela som ísť na vzduch, no nešla som.

Pred dverami niekto stál. Otvorila som ich. Bol to Jordan.

"Layla! Dlho som ťa nevidel. Ako sa máš?" páchol ako popoľník a z úst sa mu valil alkoholový zápach.

"Daj mi pokoj Jordan." odsekla som mu.

Pokrútil hlavou a zdrapil ma za ruku. Drvil mi ju, no ja som zo seba nevydala ani hlásku.

"Pusť ma." povedala som pokojne.

"Nie. Nepustím. Prečo by som sa k tebe mal správať milo, keď ty sa správaš arogantne?"

"Pusť ma!" zvreskla som.

Druhou rukou mi zakryl ústa. Ešte aj jeho ruky páchli. Bolo mi na zvracanie.

Snažila som sa kričať, ale nešlo to.

Odtiahol ruku z mojich úsť. Opľula som ho. No to sa mu nepáčilo.

"Kyle!" zvreskla som.

Nemohol ma počuť. Hudba bola príliš hlasná. No Corey bol bližšie a počul ma. Pribehol ku Kyleovi a ten sa hneď otočil. Fľašu od piva tresol o zem a čo najrýchlejšie bežal ku mne.
Na nič nečakal a Josrdanovi uštedril ranu päsťou.
Ten ma hneď pustil a odtackal sa dozadu.

"Toto si nemal robiť." povedal.

Zdrapil Kyla za golier a hodil ho o stenu.

"Prestaň! Dosť!" kričala som.

No Jordan ďalej pokračoval. Kopal ho a bil až kým sa Kyle nevedel postaviť zo zeme.

"Prestaň prosím! Stačí!" už som vzlykala. Slzy mi tiekli po lícach a rozmazával sa mi zrak.

Jordan ho pustil. Kyle dopadol na zem a nehybne ležal.
"Toto bolo naposledy, čo si ma udrel. A ty," ukázal na mňa," opováž sa to niekomu povedať."

Odišiel. Hudba stíchla a všetci sa pozerali na mňa a na nehybne ležiaceho Kyle.

"Kyle prosím povedz niečo." šepla som.
Jeho hlavu som mala položenú na nohách a zvierala som mu ruku.

"Nabudúce pôjdem s tebou." šepol. Hlas sa mu triasol a z pery sa mu valila krv.

"Oh Kyle." hladila som ho po líci.

"Nepotrebuje záchranku?" spýtal sa vydesený Corey.

"Nie. Som v poriadku." povedal Kyle.

"Corey máš tu doklady?" spýtala som sa.

"Áno."

"Dobre, pomôž mi ho dostať do auta." začala som ho dvíhať. Corey mi pomohol a obaja sme ho niesli cez bar.

Stále tam bolo ticho. Nikto ani nemrkol.

"Nepotrebujem ísť do nemocnice." prehovoril Kyle.

"Nejdeme do nemocnice. Zatiaľ nie." povedala som.

Pomalými a namáhavými krokmi sme ho niesli ao auta.
Corey si sadol za volant a ja s Kylom sme boli na zadných sedadlách.

Kyle mal stále hlavu v mojom lone. Oči mal zatvorené a ústa mierne pootvorené. Pod okom bude mať monokel. Pera mu stále neprestala krvácať.

"Ďakujem Kyle." šepla som mu do ucha.

"Za čo?"

"Že si mi pomohol. A prepáč."

"Za čo?"

"Že si sa kvôli sme dal zbiť." znova som takmer plakala.

Dotkol sa môjho líca a zotrel slzu, ktorá mi po ňom stekala.
Pobozkala som ho. Znova.

Jeho pery chutili ako krv, no aj napriek tomu som chcela viac.
Chcela som viac bozkov od Kyla Rowella.

Keď som sa odtiahla, povedal: "Za toto sa to oplatilo."

Zasmiala som sa. Kyle Rowell svoj zmysel pre humor nikdy nestratí. Bez neho by totiž už nebol Kyleom Rowellom