Oh, Layla!

•5•

Moje líca horeli.
Premeriavala som si Kyla od hlavy až po päty. Prečo to jednoducho nedokážem prijať?
Väčšina dievčat to berie ako samozrejmosť. Ja nie. Nikdy som nebola zvyknutá na pozornosť zo strany chlapcov. Nepotrebovala som ju. A taktiež si ma otec strážil ako oko v hlave.

"Nehovor mi, že ťa to vykolajilo?" usmial sa Kyle.

Prikývla som.
"Trochu."

Znova si potiahol z cigarety. Dym, ktorý vydýchol sa mu obtrel okolo hnedých vlasov.

"Dobre, uznávam. Ani ja nie som zvyknutý počúvať lichôtky zo strany chlapcov, takže ťa úplne chápem."

Zasmiala som sa.

Odhodil cigaretu a ruky si strčil do vreciek čiernych džínsov.

"Kyle, mala by som ísť." pošúcham si rukáv. Na to, že som vonku v mikine, mi je dosť zima.

"Odprevadím ťa." ponúkol sa.

"Kyle, ja, ďakujem, ale nepotrebujem, aby ma s tebou niekto videl. Neber to zle,..."

"Jenn ti povedala o Zoe, však?" nenechal ma dopovedať.

Prikývla som.
"Layla, ja s ňou už nie som. A navyše sa s tebou nechcem vyspať. Teda zatiaľ." uškrnul sa.

Vypúlila som na neho oči. Myslel to naozaj vážne?

"Robím si srandu." zasmial sa.
"Nemaj obavy. Nebalím ťa ani nič podobné."

Nedôverčivo som si ho premeriavala. Absolútne som nevedela ako reagovať. Bože, som totálne neschopná, čo sa týka chlapcov. A ľudí.

"Okej, chápem." povedal a otočil sa na odchod.

Bože!
"Kyle nie. Prosím prepáč. Môžeš ma odprevadiť."

Kyle sa uškrnul.
"Dobre."

Vykročili sme k internátu. Nikto z nás neprehovoril.
Vnímala som okololie školy. Ľudia sa stále hemžili okolo jedálne a nahlas sa rozprávali.

"V ktorom si ročníku?" spýtal sa zrazu.

"V druhom." odpovedala som automaticky.

"Budeme mať pár spoločných hodín." usmial sa.

Prešli sme cez trávnik až k budove. Kyle so mnou išiel až k izbe. Pri dverách som zastala. Chcela som mu niečo povedať. Niečo v zmysle Ďakujem, že si ma odprevadil, alebo Vidíme sa zajtra.
No Kyle ma predbehol.

"Ak by sa Jenn pýtala, nebol som tu hej?"

Chcela som sa spýtať prečo, no vtedy Jenn z izby zakričala:
"Počula som ťa Rowell!"

"Stále zabúdam aké sú tu tenké steny." šepol.

"Toto je rada. Nikdy, naozaj nikdy si do izby nevoď chlapca ak s ním chceš spať."

"Vlastná skúsenosť?"

"Bohužial áno." zasmiala som sa.

"Maj sa Layla." zazubil sa a odišiel.

Vstúpila som do izby. Pozdravila som Jenn.

"Layla, toto už viac nerob." povedala zrazu.

Nerozumela som.
"Čo presne?"

"Nenechaj ho aby ťa odprevadil."

"Prečo?"

Jenn na mňa uprela svoje uhľovo čierne oči.
"Nikdy to neskončí iba pri zamávaní."

Uchechtla som sa. Zvalila som sa na posteľ.
"Neboj sa Jenn, toto sa ani len nezačne."

Jenn niečo zamrmlala, ale nevenovala som tomu pozornosť.
Moja myseľ sa sústreďovala iba na to, ako zvládnuť zajtrajší deň. Bola som nervózna takmer kvôli všetkému. Už teraz v jedálni mi ľudia venovali pozornosť. Jasné, dievča, ktoré príde v polovici roka je trochu divná vec, nie?
Jenn povedala, že táto škola potrebovala niekoho nového. Obávam sa, že potrebuje hocikoho iného, len nie mňa.

Ako to už býva, v sprche som premýšľala nad všetkých mojich problémoch. A že ich nebolo veľa!

Keď voda zmyla všetky pozostatky môjho predošlého dňa, neponocovala som. Šla som si ľahnúť veľmi skoro. Jenn sa snažila byť ticho, ale veľmi jej to nešlo.

Nakoniec som aj tak zaspala až okolo dvanástej, a otcovi ani Aaronovi som sa neozvala.