Oh, Layla!

•20•

"Layla počkaj!" zakričal Aaron.

Práve som prechádzala cez chlapčenské krídlo, keď ma zbadal.
Nemala som chuť sa s ním rozprávať. A ani ho vidieť.

"Bože Layla počkaj!"

Zastala som. Zastala som uprostred chodby len pár metrov od vchodových dverí.

"Čo chceš?" spýtala som sa podráždene.

"Od kedy sa ku mne takto správaš?" nechápal.

"Od kedy si začal byť kretén." odsekla som.

"Preboha to kvôli Rowellovi? Naozaj si až taká hlúpa aby si mu verila?"

Mala som dosť. Len-len, že som sa nezvrtla na päte.
"Samozrejme, že nie len kvôli nemu ty idiot! Kyle bol len špička ľadovca." zvýšila som hlas.

"Nehovor mi, že ťa pred ním nikto nevaroval." ďalej rozprával svoje a mňa vôbec nepočúval.

"Sakra Aaron prestaň! Kde si bol prvý deň, keď som ťa najviac potrebovala?" skríkla som.

Zostal ticho stáť.
"Nehraj sa tu na starostlivého brata, keď v poslednej dobe nevidíš nič len samého seba. A kurva neopováž sa miešať do vecí, ktoré sa ťa netýkajú."

Schmatla som kľučku a vybehla som na dvor. Nečakala som na jeho reakciu. Nečakala som na spŕšku nadávok, ktoré na mňa vypustí. Rozbehla som sa do svojej izby.
Vletela som tam udýchaná a červená od toľkého hnevu.

"Layla čo sa ti preboha stalo?!" vybehla na mňa Jenn.

"Nič,... len som,... utekala. Nestíham,.... zápas." povedala som medzi nádychmi.

Našťastie mi ti Jenn zltla aj s navijákom.
Opäť sa to stalo. Nepovedala som jej pravdu. Obávam sa, že by som ju nepovedala ani Coreymu. Stále si neverím. Všetko sa mi zdá príliš osobné.

Rýchlo som sa schovala v kúpeľni. Iba tam som si konečne vydýchla.
V hlave sa mi to stihlo všetko usporiadať a horúca sprcha mi prospela. Telo som mala unavené, aj keď som žiadnu fyzickú prácu nerobila. Vďaka sprche sa uvoľnilo.

Stála som pred skriňou len v uteráku, pretože som zabudla zájsť do čistarne po čisté oblečenie. Takmer všetky košele boli v čistiarni a na to, aby som išla len v tričku bola zima.

"Nechaj to na mňa." Jenn ma jemne odstrčila od skrine a poriadne si ju prezrela.

Chcela som protestovať, no Jenn vie zjavne čítať myšlienky, preto povedala.
"Nech ti ani nenapadne protestovať."

Po veľmi dlhom premýšľaní mi z poličky vytiahla veľký tmavomodrý sveter a čierne nohavice.

"Ten sveter som na sebe nemala ani raz" povedala som.

"Prečo?"

"Patril mojej mame."

"No, tak je čas ho začať nosiť." usmiala sa.

Nerozumela tomu.
Ten sprostý sveter som tam nemala kvôli tomu, že by sa mi nepáčil. Bola to vec, ktorá sa nenosí. Iba na ňu sadá prach a občas pripomenie nejakú šťastnú spomienku.
Ale mala pravdu. Ako inak by som si ju pripomenula, keď nie tým svetrom? Vlastne som ju ani nepoznala.

"Ďakujem Jenn." usmiala som sa.

"Zamálo."

"Ty nejdeš?" spýtala som sa.

"Na zápas? Čo myslíš?"

Pokrútila som hlavou a išla som sa prezliecť.

Zazvonil mi telefón.
"Oci?"

"Ahoj Layla, som tu na tribúne. Prídeš?" ozvalo sa zo slúchadla.

"Áno už som na ceste."

"Dobre zlatko, čakám ťa."

Usmiala som sa a zložila som.

"Vyzeráš v tom perfektne!" usmiala sa Jenn.

"Na tvoje pyžamo to nemá." zasmiala som sa nad medvedíkovým pyžamom.

"Hah, dobre už choď." ukázala na dvere.

Zobrala som si kľúče, mobil a odišla som.
Cestou som sa zastavila pred šatňami. Postupne odtiaľ vychádzali chlapci a aj dievčatá, ktoré sa tam náhodou priplietli.

"Stratila si sa mladá dáma?" spýtal sa ma tréner.

"Ehm, nie pán tréner. Čakám na Rowella."

Tréner sa na mňa prekvapene pozrel.
"Na Rowella?"

Prikývla som.
"Ten chalan je v poslednej dobe lieta v oblakoch. Obávam sa, že je to kvôli tebe."

Zarazila som sa. Viem, že mal pravdu. Verte mi, tréner má pravdu vždy. Vždy!

"To ma teší, ale ak to dnes s tým lietaním preženie, nedostaneme sa do ďaľšieho kola a to mu neodporúčam." usmejem sa.

Vtom sa zo šatne vyrúti Kyle. Malé štuple, ktoré má na kopačkách mu klopkajú o tvrdý betón.
"Layla zober si ju. Zmráka sa." podal mi svoju riflovú budnu.

"Čo keď budeš na lavičke?" spýtala som sa.

"Nebude." žmurkne na neho tréner.

"A Rowell? Neposer to." povedal a odišiel.

Obliekla som si jeho bundu a okamžite som ucítila jeho vôňu. Mydlo, jablká a cigarety v prednom vrecku.
"Tie mi tam nechaj." usmial sa.

"Neboj, nechám. Kyle idem si sadnúť, otec na mňa čaká."

"Čo takto niečo na povzbudenie?" rozpažil ruky akoby čakal na objatie.

"Tvoja motivácia bude môj otec. Nepraj si ho ak to poserieš." usmiala som sa a otočila som sa na odchod.

"Kurva Parkerová!" pokrútil hlavou a zasmial sa.