Oh, Layla!

•4•

"Kto je Zoe?" spýtala som sa.

Tušila som, kto to je, ale aj tak som sa spýtala.

Jenn si vzdychla.
"Zoe je suka. Umelá blondína bez chrbtovej kosti."

Tušila som správne.
Vôbec som nemala chuť zhovárať sa o nej, ale v podstate som nenala na výber.
Bola som rada, že Jenn sedí so mnou a nie s jej kamarátmi. Ak nejakých má.
Ale nebavilo ma odpovedanie na otázky. Teraz sa Jenn zaoberala o Zoe a nie o mňa.

Sedeli sme v obrovskej jedálni. Ľudia prichádzali a odchádzali, smiali sa a rozprávali sa.
Snažila som sa jesť čo najpomalšie, aby ma potom nebolelo brucho, no môj hľad bol taký veľký, že som všetky cestoviny zjedla za pár minút.

Niektorí ľudia sa mi prihovorili. Väčšinou to boli ľudia z môjho ročníka.

"Kyle bol jej priateľ. Teda, ak sa to tak dá nazvať." pokračovala Jenn.

"Ako to myslíš?"

"Pochybujem, že ho milovala."
Jenn napichla na vidličku kus mäsa a namočila ho do omáčky.

"To je smutné." povedala som.

"Zvykneš si na to. Všetci sme si zvykli. Aj na to, že nám smrteľníkom každý deň spríjemňuje naše obyčajné životy."

Pozerala som sa na ostaných. Očami som behala po rôznych tvárach, ale zastavili sa iba na jednej.
Kyle sedel oproti nášmu stolu.

"Hej, neboj sa. Zoe je síce sviňa, ale ublížiť ti nemôže. Teda ak si jej niečo neurobila."

Pozriem sa jej do očí.
"Oh, nie. Vykop to. Čo sa stalo." vychrlila Jenn.

Zvláštne. Poznáme sa tri hodiny, no zdá sa mi, akoby som ju poznala celú večnosť.

"Bola som na chodbe, keď sa ho snažila vyfajčiť." šepla som.

Dúfala som, že hluk jedálne pohltí moje slová, no nestalo sa tak.

"To si robíš srandu!" vyhŕkla Jenn.

Pokrútila som hlavou.
"Jenn, nikomu to nesmieš povedať."

"A videla ťa? Čo sa stalo ďalej?"
spytovala sa.

"Jenn! Nie, nevidela ma. Ale Kyle áno. Preto sa so mnou dnes rozprával."
vykríkla som.

Jenn sa prela o operadlo.
"Tak toto je bomba!"

"Čože?" nerozumela som.
"Toto nie je bomba. Jenn, počúvaš ma?"

"Áno, len, len tomu nemôžem uveriť."

"Ver, že ani ja."

Dopila som svoj džús.
"Jenn, ja už pôjdem."

"Dobre, jasné. Ja tiež pôjdem."
Jenn sa začala dvíhať zo stoličky.

"Nie, pokojne ostaň. Ja si ešte chcem obzrieť areál. To zvládne aj sama." usmejem sa.

"Fajn, ako myslíš." zamáva mi.

Zoberiem svoju tácku a zamierim k východu.

Takmer okamžite ma ovanie príjemný, čerstvý vzduch.
Poobzerám sa po okolí. Nie som tu sama.
Ľudia sa v skupinkách rozprávajú, alebo iba prechádzajú cez chodník k internátom.

Prejdem cez trávu až k tonu stromu a zastanem.

Opriem sa o kôru stromu a vytiahnem svoj mobil.
Päť správ od otca a dva neprijaté hovory od Aarona.
Nemám chuť sa s nimi rozprávať. Ani s jedným.

Schovám ho naspäť do vrecka.
"Nemala by si to odkladať." ozve sa niekto.

"Oh, Kyle. Nevedela som, že si tu." povedala som.

Dlhými prstami zvieral cigaretu.
Potiahne si z cigarety a vydýchne sivý dym.

Oprie sa o kmeň.
Jednu mi ponúkne.

Rázne pokrútim hlavou.
"Prečo nie?" spýta sa udivene.

"Je to nechutné."

Kyle sa zasmial.
"Oh, Layla. Ani nevieš, koľko vecí ti prišlo nechutných a teraz ich robíš."

Skrížila som si ruky na prsiach.
"Napríklad?"

"Napríklad chlapci. Nehovor mi, že sme ti neprišli nechutný."

Zasmiala som sa.

"Alebo bozkávanie. Nie je to nechutné? Ľudia, ktorí sa olizujú a prenášajú tak baktérie sú nechutní, však že?"

"Možno." šepla som.

"No vidíš. Fajčenie je o tom, že na okamih zabudneš na všetko. Iba výchneš a vydýcheš sivý dym, ktorý ti prúdi v žilách. To je všetko."

"Zabudol si na vedľajšie účinky tohto "zabúdania""

"Všetko, čo ti spôsobuje radosť, alebo ťa zbavuje stresu, je istým spôsobom škodlivé."

"A ty napriek tomu všetkému rád zabúdaš?"

Veľavravne prikývne.

"Takže? Ani len jednu?"

"Nie!"

Kyle sa uškrnie.
"Páčiš sa mi Layla."