Oh, Layla!

•8•

Človek by si myslel, že spadnúť na rovnej zemi pred stovkami ľudí bude trápne. Alebo zahanbujúce. Ten chlapec sa však nesmial. Mne to však trápne bolo. Sedela som na zemi a tupo hľadela do jeho očí. 

"Si v pohode?" spýtal sa znovu. 

"Huh, áno som. Nič mi nie je." povedala som automaticky. Sama som sa postavila a oprášila som si kolená. Skvelé, tie džínsy boli nové.

"Dobre. Nabudúce by si asi nemala chodiť s rukami vo vreckách." povedal.

Zamračila som sa. Nebola to moja vina. Niekto na zem vylial džús.

"Ďakujem za upozornenie, ale ja sama viem čo je pre mňa dobré a čo nie." z rúk som mu vytrhla svoje učebnice a snažila som sa odísť. Chlapec ma však nepustil.

"Jasné, neurážaj sa hneď." povedal. 

"Layla?" ozval sa niekto za mnou. 

Vedela som kto to je. Ten hlas by som spoznala všade. 

Chlapec sa obzrel okolo. Keď zbadal Kyla, pustil ma. Prešiel popri nemu a ani nemrkol. Obaja boli takmer rovnako vysokí. Tmavé hnedé vlasy a rovné plecia určite rovnaké mali.

Kyle ho prebodával pohľadom a všetci naokolo stíchli. Sledovala so  ich so zatajeným dychom. Už-už by mu Kyle jednu strelil, keď sa tam objavila učiteľa.

"Páni Rowellovci máte nejaký problém?" spýtala sa.

Rowellovci? Obaja? Nie, to nie je možné.

"Nie, všetko je v pohode." zaškeril sa ten chalan.

Kyle silno pokrútil hlavou. Prišiel ku mne, chytil ma za rameno a ťahal ma preč. "Layla poď." povedal.

Poslúchla som ho. Nemala som dôvod urobiť opak. A navyše som sa bála, že ak tam ostaneme čo i len o sekundu dlhšie, oni dvaja sa pozabíjajú. Stále som však nevedela uveriť, že to bol pravdepodobne Kyleov brat. 

Po chvíľke Kyle pustil moje rameno. Ruky zatínal do pästí.

"Layla čo sa stalo?" spýtal sa.

Bol naozaj nahnevaný. "Ja, šmykla som sa na rozliatom džúse a on ku mne prišiel. Chcel mi pomôcť, ale ja som jeho pomoc odmietla." 

Kyle si odfrkol. "Typické." 

Nerozumela som. Kyle sa na mňa pozrel a hneď pochopil. "Jordan je môj brat," urobil pauzu, "a to je vlastne všetko."

Pokrútila som hlavou. "Ako to myslíš všetko? Však si mu skoro jednu vrazil!" 

"Nebolo by to po prvýkrát." 

"Kyle, prečo si sa tak nazlostil?" spýtala som sa opatrne. 

Kyle si vzdychol. "Pretože som nechcel, aby ťa obťažoval, aby sa ťa čokoľvek pýtal a aby ťa nikdy nevidel." 

Čože? "Vyznelo to divne, však?" 

V šoku som prikývla. "Prepáč ja len, nechcem aby si sa s nikým ako je Jordan zaplietla. A navyše je to riadny kretén."

"Fajn, budem si na neho dávať pozor." povedala som.

Kyle znova pokrútil hlavou. "Tu nejde len o teba. Jordan je zvyknutý dostať všetko čo chce. A keď nie je tak ako on povie, vie byť poriadny idiot." z jeho tváre som nevedela vyčítať absolútne nič.

Zaskočila ma jeho odpoveď. "Prosím povedz mi, že Jordan nie je nijaký mafián." 

Kyle sa zasmial. "Oh Layla, nie. Jordan nie je mafián. Len je to magor, ktorý má okolo seba magorských ľudí a s nimi sa neradno zahrávať." 

Odfrkla som. "Takých tu už bolo!"

"Áno, ale Jordan je...." nedokončil.

"Kyle ja sa o seba viem postarať."

"Ja o tom nepochybujem. Len chcem mať istotu, že sa ti nič nestane."

"Nestane." ubezpečím ho.
Nechcela som mu hovoriť, že sa naozaj bojím. Vždy som sa snažila držať hubu a s nikým sa nedávať do konfliktov. Jediný človek, u ktorého som toto pravidlo porušila bol Kyle.

Kyle na mňa upieral jeho modré oči.
"Počuj, dnes ma Jenn berie na jednu párty. Povedala, že tam bude so mnou, ale dosť o tom pochybujem. Myslím si, že pôjde hneď za prvým čo jej podá pivo."

Kyle sa zasmial. "Čo tým chceš naznačiť?"

"No, chcela som sa ťa spýtať, či by si tam nešiel so mnou."

"Mám to brať ako rande?" usmial sa.

Zasmiala som sa. "Ber to ako chceš. Keby bolo na mne nejdem tam."

"Dobre, prídem po teba." žmurkne a otočí sa na odchod.